Peniaze, práca, strach a šťastie

Peniaze, práca, strach a šťastie tieto štyri veličiny ukrýva nadpis publikácie Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov od švajčiarskeho spisovateľa, dramatika a prekladateľa Ursa Widmera (21. 5. 1938 2. 4. 2014). Kniha je výberom z esejí, fejtónov a úvah o živote a celospoločenských problémoch, ktoré autor písal 10 až 13 rokov. Mimoriadne zaujímavou je hneď titulná, takpovediac nosná esej, kde sa autor zamýšľa nad tým, ako vnímame peniaze a či si vôbec uvedomujeme, akým spôsobom ovplyvňujú naše životy: Na počiatku peňazí nebolo. Naopak, na mnohých odľahlých miestach žili až do našich čias spoločenstvá, ktorých členovia všetko, čo potrebovali, získavali výmenným obchodom. Hrniec za sliepku, bundu za nohavice, presne ako v praveku. Peniaze ovplyvňujú našu existenciu ako nič iné na zemi, lenže nikto nevie povedať, ako pohyb peňazí funguje a čo ovplyvňuje, píše Widmer. Od myšlienok o vzniku peňazí (resp. opise spoločnosti pred peniazmi, keď fungoval výmenný obchod až po obchodovanie s mušľami) až po fatálne dôsledky vo vzniku novej hospodárskej krízy. Absurditu a nepoznateľnosť trhu prirovnáva k uctievaniu božstiev. Zničiť konkurenta a ponížiť spolupracovníka, perverzná radosť z ničenia ako súčasť hospodárskej súťaže. Etika ide bokom, podstatné je, či je možné dosiahnuť zisk. V ďalších esejách nás autor prevedie Zürichom, zamýšľa sa nad politickým centrizmom a depolitizáciou politiky; nad heslom carpe diem, o sťahovaní zvierat do miest, o poznateľnosti ľudskej podstaty, o hystérii a práci; o zániku sveta; o slobode a autorite; o sile fejtónu; o limitoch ľudského pokroku; o smrti a nesmrteľnosti; o tom, aké je to žiť s mozgom iného človeka; o pokuse vytvoriť svetový jazyk, o Bohu, antických božstvách a egyptských mačkách či o tom, prečo spisovateľ nikdy nemá dovolenku a nepozná voľný čas pretože musí tvoriť vždy, keď je to nutné. Knihu uzatvárajú tri dlhšie, ale o to unikátnejšie eseje (Vážne, zábavné, nudné; Básnik pracuje a Švajčiarsky kraviar ako švábsky sviniar), ktoré sa venujú fenoménu nudy v literárnej tvorbe, spánku a snom; a napokon o fenoméne cudzieho a vymedzovaniu sa voči druhým v časoch multikultúrnych. Kniha Widmera sa číta veľmi dobre a rýchlo. Pri najmenšej snahe ju čitateľ zvládne za dva dni. Text je prešpikovanými zaujímavými prirovnaniami a neočakávateľnými myšlienkovými pochodmi, pri ktorých sa čitateľ určite nebude nudiť. Sčítanosť a kulturologickú kompetentnosť autora dokazujú početné odvolávky na kultúrne artefakty, autorov, ľudovú slovesnosť či historické udalosti a s nimi spojené príbehy. Widmer je právom považovaný za jedného z najuniverzálnejších švajčiarskych autorov. Písal romány, poviedky, eseje, divadelné a rozhlasové hry a za svoju tvorbu získal veľa významných ocenení. Zmysel pre iróniu a satiru popri autentickom zobrazení reality sú špecifickou vlastnosťou Widmerovej tvorby.