Pasažieri

Do 3/4 knihy na jasných 5 hviezdičiek. Potom sa to trochu pokazilo. Respektíve som sklamaná z odhalení - čakala som niečo menej predvídateľné a divné. Dovtedy to bol extrémne napínavý triller o futuristickom teroristickom útoku, hltala som stránku za stránkou. Niektoré detaily síce nezostarli úplne ideálne, ale príbeh ako taký stále fungoval perfektne. Na to, ako bolo dovtedy všetko skvelo premyslené, tak páchateľ/páchatelia ako aj motív naopak pôsobili dosť amatérsky. Autor nám počas príbehu dal toľko berličiek, že sa dalo bez problémov viac-menej všetko uhádnuť. Stále som však dúfala, že príde nejaký zvrat. A on prišiel, respektíve hneď niekoľko, ale všetko predvídateľné, ktoré si šikovný čitateľ už dávno predtým vydedukoval. Čakal snáď niekto niečo iné ako to, že je hlavný páchateľ ten dotyčný? Čakal niekto iný motív, keď to hacker sám niekoľkokrát naznačil? Alebo politika? Absolútne zjavné.. Spoiler: myšlienka zaujímavá, že autá vyhodnocovali koho zachrániť podľa prínosu spoločnosti (aj to sa dalo uhádnuť), ale predsa koľko reálne bolo takých situácii? A dané príklady? Bohužiaľ som musela súhlasiť s Jackom, že motocyklistka si nehodu zavinila vlastnou vinou a uhýbací manéver auta mohol spôsobiť oveľa väčšie škody. Ako aj nehoda troch žien, ktorá stála za celým motívom páchateľov (tiež od začiatku jasné)...veď vyšli spoza zaparkovaného auta rovno na cestu. Aj reálny šofér by pravdepodobne nehode nezabránil...

Musím povedať, že kniha sa mi páčila, avšak páčila by sa mi ešte viac, ak by kniha nebola orientovana filozoficko-eticky. Viem, že som to mal čakať od Marsa som ale čítal len knihu Staré krivdy, ktorá bola trochu iná, niečo podobné (podobného charakteru) som očakával i tu. Odporúčam, ale nečakajte thriller typu Chris Carter. Prajem príjemný zvyšok dňa.