rovnako vynikajuco napísane ako prvá cast Brány do Aten. Iggulden perfektne opisuje grecko-perzske vojny a samotne vztahy medzi greckymi štatmi, najma atenami a spartou, politicku a socialnu situaciu. Od autora som cital aj seriu o Džingischanivi, no tato by som povdal je ešte lepšia.

Tento diel ma oproti prvému bavil o trošku menej. Nie preto, že by bol objektívne horší, ako ten prvý, ale šlo skôr o konkrétne obdobie a udalosti, ktoré sa v knihe odohrali. Kým v prvom diely sme mali možnosť byť svedkami mestských intríg, politikárčenia a súdneho procesu, v tomto sa autor prakticky celú dobu venuje vojne, ako na vode, tak na súši. Čitateľ má možnosť zoznámiť sa s mentalitou vojakov, vojnovou stratégiou a prístupu starovekých národov k vojne všeobecne. Autor nepochybne odviedol skvelú prácu. Čo sa autorovi trošku nepodarilo je vykreslenie atmosféry tých bitiek. V niektorých pasážach som sa cítil ako na hodine dejepisu. Miestami to malo tendenciu sklznuť k nudnejším opisom s absenciou emócií. Ochranca preto odo mňa síce plné hodnotenie nedostane, ale to nič nemení na tom, že je to skvelá kniha, ktorá by určite nemala ujsť pozornosti milovníkom antického sveta. Odporúčam!