"Dedine neujdeš." Toto je jedna z viet, ktoré mi uviazli v pamäti a navždy tam zostanú. Kto neprežil, nepozná. Autorka vytvorila postavu, ktorú by som pokojne mohla nazvať jedným z mojich alter ego. Táto sa pohybuje nielen fyzicky, ale i vo svojej hlave medzi mestom a dedinou, tak ako sa to deje aj mne. Príbeh v príbehu je napísaný prudko čitateľným jazykom, zo stránok sa to na nás sype, tam jeden obraz so záhadnou minulosťou, tam zápisky z dávnych čias, spriaznená duša v podobe trojnohej mačičky, dedina a jej predsudky, mesto a jeho anonymita, nevypovedané slová... Pre mňa veľmi príjemné prekvapenie. Určite siahnem i po ďalších tituloch od autorky.