Nesúď, kým nevieš

Málokedy sa stane, že názov a obálka sú tak hodiace sa k príbehu, ako sa to podarilo Ivetke. Ako samotný názov naznačuje, pôjde o poriadne predsudky, ktoré si obe hlavné postavy voči sebe vybudovali. Siluety tvárí oproti sebe na obálke zas evokujú rivalitu medzi Oliviou a Maxom. Podľa mňa, na veľkú škodu sa kniha radí medzi spoločenskú beletriu na stránke kníhkupectva Martinus. Ani z anotácie totižto nie je celkom jasné, že pôjde o romantický, zľahka erotický príbeh so vzťahom HATE TO LOVE. Nevedela som čo konkrétne od príbehu čakať,no viem si predstaviť, ako sa autorka o pár rokov bude prirovnávať ku knihám Vi Keeland. Stačí sa trochu vypísať a dať si pozor na nejaké "detaily". Potenciál tam rozhodne je! Takže namiesto spoločenskej beletrie som dostala veľmi dobrý príbeh plný predsudkov, spoznávania sa, odhaľovania rodinných tajomstiev, iskier, vzplanutia, horúcich scén, nie príliš dramatických zápletiek a veľa lásky. Áno, príbeh aj postavy sa mi páčili (až na Bena),ale mám aj malé pripomienky. Popis intímnych scénok nebudem riešiť, až tak mi to nebilo do očí (veď aj v prekladovej literatúre máme také názvy-je to o vkuse autora\prekladateľa),ale vulgarizmy používané Maxom…síce práve slovník vyjadroval jeho emócie,no absencia hrubých výrazov v takmer polke knihy a ich následné opätovné použitie v pár pasážach pri konci, bolo prinajmenšom zvláštne.  Ak má niekto vycibrený slovník, má ho taký permanentne,nie len vo výnimočných situáciách. Keďže sa dej odohráva v Amerike,je tu pár do očí bijúcich neamerických vecí,ale čo sa mi veľmi páčilo,bolo zakomponovanie nášho malého (Česko)Slovenska do príbehu. Autorkin štýl je ľahký, čtivý; postavy majú charaktery, ktoré sa pekne vyvíjajú; opisy nie sú otravne zdĺhavé; zápletky sú zaujímavé, žiadna prehnaná dráma… naozaj som si čas s knihou užila a už teraz sa teším na ďalší príbeh od Klemanovej. Verím, že bude ešte lepší,ako NESÚĎ, KÝM NEVIEŠ.

Nesúď, kým nevieš bolo pre mňa príjemným prekvapením. Haters-to-lovers romantiku mám veľmi rada, tentokrát bola ešte ozvláštnená prostredím záhradných architektov. Pri takýchto príbehoch je pre mňa dôležitý prechod od lásky k nenávisti, ktorý na mňa teraz pôsobil prirodzene. Bolo tu pár chybičiek krásy, ale inak som bola s príbehom spokojná. Obe hlavné postavy majú za sebou náročnú minulosť, s ktorou sa ešte stále nevyrovnali. Sú to úplne protiklady - Oliviu majú všetci radi, šíri okolo seba pozitívnu energiu, je pracovitá, inteligentná a vždy ochotná podať pomocnú ruku. Max je arogantný muž, ktorý nemá problém nakričať na svojich zamestnancov aj pre najmenšie chyby a na získanie projekt použiť všetky páky. Tiež je to známy partyman, u ktorého sa striedajú ženy ako na bežiacom páse. Títo dvaja sa fakt neznášali a na začiatku som si myslela, že sa pozabíjajú. Maxa som mala viackrát chuť poriadne prefackať za to, ako Olivii stále robil napriek. Ona sa však nedala a vždy mu svojou šikovnosťou dokázala vytrieť zrak. Postupne sme spoznali aj Maxovu druhú stránku a mali sme možnosť ho vidieť aj z iného uhla pohľadu. Je pravda, že tento Max mi bol viac sympatický, len škoda, že z neho autorka urobila trochu "cukrík", ja by som mu ponechala trošku viac jeho pôvodnej arogancie. Bavilo ma sledovať, ako sa zbližujú a vyvracajú predsudky, ktoré o sebe navzájom mali. Priznávam, že v druhej polovici mi niekedy príbeh prešiel presladenejší, ale nie až tak, aby som dostala cukrovku. Autorkin štýl sa mi páčil, kniha sa mi čítala dobre. Používa tu celkom dosť nadávok, s ktorými nemám problém, ale v niektorých miestach mi úplne nesedeli (napríklad pri sexuálnych scénach), respektíve neprišlo mi ich použitie prirodzené (v niektorých momentoch mi to pripadalo tak, že daná postava sa chce hrať na "drsňáka", a preto nadáva). Tiež sa mi páčilo, ako autorka dokázala prepojiť príbeh odohrávajúci sa v Amerike so Slovenskom.