Na počiatku bol Sumer

Vojtech Zamarovský, ako ma presvedčil z predošlých prečítaných titulov, je povolaným človekom, ktorý venoval svoj život literárnemu sprostredkovaniu dejín staroveku "československému" čitateľovi. Naviac sa ukázalo, že Zamarovský píše štýlom verejnosti príjemným, čo sa dá usúdiť podľa opätovného vydávania väčšiny jeho titulov. Kniha je z valnej väčšiny apoteózou archeológie (sumerológie), vďaka ktorej dnes vieme pomerne dosť o živote národa z "Medziriečia", ale vychádzajúc práve z archeologických nálezov, snaží sa autor priblížiť aj každodenný život obyvateľov Uru, Lagaše alebo mesta Eridu. Ak by text pôsobil zdanlivo rutinne, autor obratne prebúdza pozornosť čitateľa vhodným sarkazmom, alebo zaujímavosťou. Tento oslovujúci odsek uvádzam, ako zaujímavú ukážku autorovho štýlu: "Cesta po púšti nie je však jednotvárna, lebo púšť nie je jednotvárna. Naopak, má svoj pôvab. Všetci poznáme hory a mnohí more: púšť je rovnako veľkolepá, aj keď ináč. Na námietku, že je to predsa samý piesok, možno odpovedať: A more nie je samá voda? Kto tvrdí, že je zúfalo nudná, pravdepodobne na nej nevidel strieborné svitanie, chvejúcu sa fatamorgánu v poludňajšej žiare, ani zlatý západ slnka. Určite na nej nezažil ani hviezdnatú noc a náhlu piesočnú búrku. Napodiv v púšti sa cíti človek človekom: slobodný v myšlienkach a voľne prístupný dojmom, vzdialený od nevyhnutných pút modernej spoločnosti, a pritom blízky svojim ľudským druhom, či už tým vedľa za volantom alebo tým v diaľke, ktorým vďačí za bezchybný chod motora. Človeka na ulici veľkomesta si sotva povšimneme; keď ho stretneme na lúke či v hore, pozdravíme sa s ním. Keď ho však zazrieme ako pohyblivý bod na obzore púšte, neľutujeme kilometre, aby sme mu podali ruku a pozhovárali sa s ním v kombinácií najrôznejších rečí, hoci sme ho nikdy pred tým nevideli a potom už asi nikdy neuvidíme. Šakaly sú na púšti menej nebezpečné nez motocykle na hradských a nádej na stretnutie s lúpežníkmi je dnes medzi Eufratom a Tigridom rovnako minimálna ako vo Vrátnej doline."

K tejto knihe sa mi spája jedna milá príhoda. Keď som svojho času zúfalo pátral po diele Epos o Gilgamešovi (ale nie natoľko zúfalo aby som vyskúšal antikvariáty a bazáre) pod kolónkou Sumerská civilizácia som našiel práve toto dielo. Zarezervoval som si ho a išiel vyzdvihnúť. Pri pokladni obsluhovala veľmi príjemná staršia pani na dôchodku, ktorá keď ma zbadala - po mojej požiadavke - vyhlásila, že ,,vyzeráte ako Sumer. Takéto konštatovanie ma celkom zarazilo ale v tom dobrom slova zmysle. Zasmial som sa. Dali sme sa trochu do reči a zistil som, že ide o právničku na dôchodku, ktorá si takýmto spôsobom privyrába. Išlo o celkom sčítanú pani, ktorá mi odporučila aj iné diela od Zamarovského - ktorého som práve prostredníctvom nej spoznal. Hoci išlo o moju prvú knihu od tohto autora, ale nečítal som ju ako prvú, (to boli Dejiny písané Rímom a Vaše veličenstvá pyramídy). Na počiatku bol Sumer je klasický Zamarovský z jeho vycibreným populárno-náučným žargónom, ktorý je miestami odľahčený humorom, je kritický k špekuláciám a celú sieť histórie splieta do encyklopedickej formy. Text má miestami - hlavne v kapitolách o objavovaní a v častiach s archeologickým výskumom - dobrodružný nádych. Čo nie je prekvapivé, keďže niektorí protagonisti zažívali veľmi podobné adrenalínové situácie ako samotný Indiana Jones. Zo začiatku mi nesmierne prekážalo usporiadanie textu, ktorá je v stĺpcoch (tak ako to býva v encyklopédiách alebo v bibliách - ako to asi väčšinou býva). Avšak už po niekoľkých stranách som si uvedomil, že je to v podstate jedno, keďže je tento zväzok husto ilustrovaný, plný fotografií, že tých plných dvojstĺpcov zase veľa nebolo. K obsahu iba skromne. Ide o historické bádanie úplne prvej civilizácie, ktorá sa nielenže usadila - teda prešli s kočovného a pastierskeho spôsobu života - ale dala vzniknúť písmu, agrárnej spoločnosti, matematike (sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie, výpočet obsahu a objemu vlastnými mierami) kolesu (ktoré bolo podľa zistení pravdepodobne prv použité na vojenské účely), a mestskému štátu. Zamarovský zachytáva predhistóriu, zrod, vrchol aj pád a zánik Sumerov. Popisuje akými spôsobmi sa snažili rozlúštiť klinové písmo - ktoré podobne ako egyptské hieroglyfy nemajú alfabetický charakter. Celkom ma prekvapili aj mýty a legendy, ktoré sa tak náramne podobajú a miestami až zhodujú s tými, ktoré sa nachádzajú v starom zákone - potopa, rajská záhrada, stvorenie človeka: príbeh Adapa (ktorý dopadol podobne ako Adam) či Babylonská veža a iné. Ide o čitateľsky veľmi prístupný text - ako to u Zamarovského býva - nadupaný obrovským množstvom informácií.