Siedme nebo

Češi majú Občanský průkaz aj Hovno hoří, u nás v skoromordore skôr letí dementný spomienkový otimizmus. Klobúk dole pred vydavateľstvom a aj pred samotným autorom - vznikla úžasná kniha, v ktorej sa výborne miešajú spomienky na mladosť v Zlatých Moravciach s hnusnou realitou komunistického obdobia 80-tych rokov. Ako sa hovorí v anotácii “Bez ohľadu na zriadenie, v akom človek žije, mladosť sú najkrajšie roky života. Koniec koncov, spomienky sa vyfiltrujú. V hlave zostanú len tie najkrajšie a z tých smutných iba tie najdôležitejšie. “ Obrovsky oceňujem otvorenosť a hlboký ponor do doby nedávno hnilej, kde ponožky a názor vás stáli štúdium na vysokej škole, kde udavač a funkcionár bol viac ako normálny človek a kde budúcnosť neexistovala. Dvojka už je objednaná!!!