Mé dětství v socialismu

Som rád že som bol dieťa socializmu, kde sme mali špičkové školstvo (vtedy sme sa smiali z USA, aké majú hlúpe deti, ktoré ani nevedia kde je Európa - dnes ich naše deti dobehli), šport, veľa pohybu, hier, kamarátstva. Politiku sme vôbec nevnímali. Rodičia chodili pravidelne do práce, z ktorej im nehrozil výhadzov, mali na nás čas, keďže nepodnikali a nehonili sa za peniazmi. Vôbec času bolo more - nikoho netrápilo, že je v obchode rada. A počúvať rádio Hlas Ameriky? Tej Ameriky, ktorá mala okrem dvoch prezidentov - zvyšných prezidentov presvedčených - utajených komunistov??? (Viď. kniha bývalého ministra vnútra Palka - Levy prichádzajú). Otec, Hlas Ameriky naladil tak dva razy - nezáujem. Okrem povaľačov z Charty, sa bežní ľudia starali o svoje veci - svoje domovy, väčšina ľudí mala chaty, dovolenku v Juhoške alebo v Bulharsku. Chyba bola v tom ako sme si naivne mysleli, že na západe sa žije lepšie, tešili sme sa, keď spadla železná opona. Keď nám Jakeš predpovedal, že budeme otroci vo vlastnej krajine, nedbali sme na jeho slová, vysmiali sme sa mu. A dnes, keď nie sme už deti, sme súčasťou vysnívaného západu, na nič nemáme čas. Ľudia sa prestali zdraviť, prestali chodiť na spoločné opekačky v práci, so susedom, s priateľmi. Robíme nadčasy, deti nám rastú poza chrbát, vychováva ich západný braiwashing skrze zvrátené rozprávky plné násilia. Bojujeme s elektronikou, aby naše deti chodili von ako sme chodili my, ale vonku nie je nikto - všetky deti sedia za TV, počítačmi, hernými konzolami, kde hrajú futbal a hokej na obrazovke, ktoré sme my hrali vonku v pote tváre. Dalo by sa veľa písať o tomto období, hľadať negatíva a pozitíva. V dnešnej dobe ešte nevyšla kniha, ktorá by ukazovala na pozitívne stránky socializmu. Tak ako socializmus eliminoval západ, západ dnes eliminuje socializmus. Oba systémy sa navzájom vytesňujú. Aj keď sa knihy snažia vykresliť aj nejaké pozitíva, všetko napokon končí v akej temnej dobe, v ktorej ľudia údajne žili. Menšina vždy hovorí za väčšinu. Menšina ktorá bola nespokojná, tvrdí že všetci boli nepokojní. Naozaj boli ľudia nešťastní, keďže dostali byt zdarma, mladomanželské pôžičky bez kriváckych úrokov, z práce ich nikto nevyhadzoval a času mali toľko, že nevedeli čo s ním. Áno, nemali spotrebiče SONY, ale mali TESLU, nemali Mercedes autá, ale škodovky, ktoré vydržali 30 a viac rokov, dali sa opraviť na ,,kolene". Áno, nemohli nadávať na systém v ktorom žili, ktorý bol sociálny. No ľudia boli spokojnejší a šťastnejší ako dnes. A my deti? Hokejka, korčule a hybaj na jazero...

Som rád že som bol dieťa socializmu, kde sme mali špičkové školstvo (vtedy sme sa smiali z USA, aké majú hlúpe deti, ktoré ani nevedia kde je Európa - dnes ich naše deti dobehli), šport, veľa pohybu, hier, kamarátstva. Politiku sme vôbec nevnímali. Rodičia chodili pravidelne do práce, z ktorej im nehrozil výhadzov, mali na nás čas, keďže nepodnikali a nehonili sa za peniazmi. Vôbec času bolo more - nikoho netrápilo, že je v obchode rada. A počúvať rádio Hlas Ameriky? Tej Ameriky, ktorá mala okrem dvoch prezidentov - zvyšných prezidentov presvedčených - utajených komunistov??? (Viď. kniha bývalého ministra vnútra Palka - Levy prichádzajú). Otec, Hlas Ameriky naladil tak dva razy - nezáujem. Okrem povaľačov z Charty, sa bežní ľudia starali o svoje veci - svoje domovy, väčšina ľudí mala chaty, dovolenku v Juhoške alebo v Bulharsku. Chyba bola v tom ako sme si naivne mysleli, že na západe sa žije lepšie, tešili sme sa, keď spadla železná opona. Keď nám Jakeš predpovedal, že budeme otroci vo vlastnej krajine, nedbali sme na jeho slová, vysmiali sme sa mu. A dnes, keď nie sme už deti, sme súčasťou vysnívaného západu, na nič nemáme čas. Ľudia sa prestali zdraviť, prestali chodiť na spoločné opekačky v práci, so susedom, s priateľmi. Robíme nadčasy, deti nám rastú poza chrbát, vychováva ich západný braiwashing skrze zvrátené rozprávky plné násilia. Bojujeme s elektronikou, aby naše deti chodili von ako sme chodili my, ale vonku nie je nikto - všetky deti sedia za TV, počítačmi, hernými konzolami, kde hrajú futbal a hokej na obrazovke, ktoré sme my hrali vonku v pote tváre. Dalo by sa veľa písať o tomto období, hľadať negatíva a pozitíva. V dnešnej dobe ešte nevyšla kniha, ktorá by ukazovala na pozitívne stránky socializmu. Tak ako socializmus eliminoval západ, západ dnes eliminuje socializmus. Oba systémy sa navzájom vytesňujú. Aj keď sa knihy snažia vykresliť aj nejaké pozitíva, všetko napokon končí v akej temnej dobe, v ktorej ľudia údajne žili. Menšina vždy hovorí za väčšinu. Menšina ktorá bola nespokojná, tvrdí že všetci boli nepokojní. Naozaj boli ľudia nešťastní, keďže dostali byt zdarma, mladomanželské pôžičky bez kriváckych úrokov, z práce ich nikto nevyhadzoval a času mali toľko, že nevedeli čo s ním. Áno, nemali spotrebiče SONY, ale mali TESLU, nemali Mercedes autá, ale škodovky, ktoré vydržali 30 a viac rokov, dali sa opraviť na ,,kolene". Áno, nemohli nadávať na systém v ktorom žili, ktorý bol sociálny. No ľudia boli spokojnejší a šťastnejší ako dnes. A my deti? Hokejka, korčule a hybaj na jazero...

Inspirovalo mě to k vlastním vzpomínkám. Jsem ročník 1958, takže jsem za socialismu prožíval radostné a bezstarostné dětství, ale i mládí, kdy jsem začal chápat a posléze pochopil tu zvrácenost režimu. Pokud se někomu stýská, tak mě rozhodně ne.