Malý zelený slon

Je dosť vzácne a neobvyklé mať dve verzie v podstate jednej knihy od jedného autora. Malého zeleného slona zo série Augustín Veliký, Dámu se zeleným slonem zo série Ota Fink. Malý slon je v podstate dokončená verzia ale nie učesaná a vychytaná editorsky a... zatrhnutá. O x rokov, keď už Velinský zase "mohol", je príbeh prepracovaný na mieru Otu Finkovi. Aj som sa rozhodol, že si to dám tak paralelne, že hoci som Dámu čítal asi pred 5 rokmi, že to porovnávanie bude zaujímavé. Rozbehol som to ale po pár kapitolách som zistil, že mi to triešti vnímanie príbehu. A že sa mi to začína motať. Treba hneď spomenúť, že Velinský to neflákal, a nevymenil len postavu. Celý text je nanovo napísaný, nájdu sa zhodné krátke state, pasáže, ale je to prekopané a upravené na totálku. Ostala len osnova príbehu a dôležité aj vedľajšie postavy využil. Inak sú to dva rozličné texty a oplatí sa ich čítať, trebárs s odstupom času. Nemal som pocit, že čítam zbytočnosť. Dejová linka ostala, konkrétne dialógy, témy, postup, vedenie príbehu, miniscény sa pomenili. "Bindr" a Ota sú rozdielne povahy, a tomu prispôsobený je aj spôsob vedenia dialógov, použité výrazivo. Príjemne ma to prekvapilo.

A mně se to hned zdálo povědomé. Varianta příběhu Oty Finka. Jako všechny detektivní příběhy pana Velinského se to četlo moc dobře, sice tu a tam v řeči padl nějaký ten soudruh, ale co. Jděte do toho, přátelé.