Magická posadnutosť

Próza Alice Hoffman sa čitateľovi dokáže dostať pod kožu. Je podmanivá, nevtieravá a nikam sa neponáhľa. Miesto toho nabáda k spomaleniu. Slová sa nenáhlia a vety vytvárajú nádhernú hutnú atmosféru. To všetko v mene vyniknutia myšlienky a nálady samotnej knihy. Vďaka tempu a absencii výbušného deja ostáva väčší priestor na vychutnávanie prečítaného. Rodina Owensovcov, teda vlastne ženy z tohto rodu, majú istú povesť. Sú krásne a tajomné, prenasledujú ich mačky a majú sklon konať samy za seba a bez ohľadu na to, čo si kto povie. Možno je to mágia. Alebo je to legenda, ktorú priživujú miestni svojimi predsudkami. Napriek tomu sú to práve Jet a Franny, dve staršie tety, ku ktorým ženy chodia kvôli láske. Aj pre tie návštevy a ich následky sa Gillian a Sally rozhodnú z domu odísť. Hoci každá iným spôsobom a v inom čase – jedna najskôr manželstvom a druhá okamžitým útekom. Napriek tomu sú ich životy stále prepletené. Rovnako ich príbehy, ktoré sa nabaľujú ako klbká priadze. Hoffman pomaličky pridáva nové nitky. Naťahuje ich a opisuje. S citlivosťou a občas prekvapivou údernosťou. No v jej knihe má všetko svoj čas. Ubiehajú roky, staršia generácia dospieva, tá mladšia rastie. Do ich ciest sa priplietajú ďalšie postavy so svojimi príbehmi. Ich minulosť je vždy detailne opísaná. Neostane teda miesto pre pochyby, kým sú, čo ich poháňa a akým spôsobom dokážu ovplyvniť životy Owensových dievčat. Všetko na podporenie myšlienky, že nie je možné stále utekať. Lebo raz každý musí zastaviť a čeliť svojim problémom a démonom. Takýchto odbočiek je niekoľko, no ani jedna nenarušuje príbehovú líniu. Skôr ju len umocňuje. V mene prehĺbenia emocionálneho zážitku. A navodenia atmosféry. Nikto sa nikam neponáhľa a autorka len kde-tu naznačí prítomnosť mágie. Prostredníctvom zvláštnych príchodov, podivných rozkvitnutých orgovánov, či strácajúcich sa vecí, po ktorých ostane len mrazivý pocit na zátylku. Pri čítaní totiž nejde o dynamiku. O veľkolepé boje a striekajúcu krv. Ale o pomalé rozprávanie pri ohni, so všetkými pocitmi a dôrazom na detaily. Kde všetko so všetkým súvisí a osud jednej postavy ovplyvňuje ďalšie. Vo svete so štipkou mágie – lebo stačí len natiahnuť ruku a uveriť, že všetko je možné. Knihu Magická príťažlivosť si čitateľ nezvolí pre jej dejovosť a zložitú zápletku. Ide totiž o ukážkový príklad spojenia veľmi pomalého a dôkladného rozprávania s neopakovateľnou magickou atmosférou. Pri ktorej čítaní je možné obdivovať autorkino spisovateľské umenie a jej zmysel pre detail. Vďaka tomu nesadne každému. No pre tých, čo podobný typ prózy preferujú, sú strany splneným snom. Kde je všetko možné a vlákna postáv vytvárajú prelínajúce sa klbko.

Výborné a odporúčam na jeseň :) Počula som, že kniha je iná ako film s Nicole Kidman a Sandrou Bullock (1998), moja tínejdž srdcovka, ktorý viaceré poznáme naspamäť (snáď mi chlapi odpustia, ale toto je vo veľkej prevahe babská záležitosť). :D Jedno z mála klišé, ktoré uznávam a nemám ho nikdy dosť, lebo jeseň je o chladnejších večeroch, žlto-oranžových listoch na chodníku, kopcoch jabĺk v debničkách, popadaných gaštanoch, horúcom čaji a zlej predtuche, z ktorej behá mráz po chrbte. Aj moja jeseň začína Gilmorkami a Magickou posadnutosťou a zbožňujem to úplne najviac. :) A tak sa stalo, lebo inak to nešlo, že počas čítania som mala pred očami brunetku s ryšavkou a potláčala fakt, že vášnivá Gillian je v skutočnosti špinavá blondínka. :D To ako keby bol knižný Edo z Twilightu dlhovlasý blonďák, ale vy ste zvyknutá na Pattinsonov hnedý bordel na hlave a inak to už nebude. Bodka! :D Strašne by som chcela román vytlieskať do neba a on si to aj z veľkej časti zaslúži, ale jeho nálada by bola radšej, keby som knihu rovno hodila do lona každej žene, ktorá verí svojej intuícii, našepkávaniu šiesteho zmyslu a ľúbi podmanivé ženské romány s tajomnou atmosférou magična. Nemyslím prútiky, vybuchujúce lietajúce gule a babu jagu zo Snehulienky, či presladené scény, lebo „ženský román“, ale účinné bylinky, prenasledujúce mačky, zmysel pre boľavé srdce a sesterskú lásku, nech je vaše „dvojča“ kdekoľvek, načúvanie červenému mesiacu a zvukom vetra, zdravé sebavedomie a voňavá príťažlivosť, ktorej sa nedá odolať. Neviem síce, či je výhra mať šarm neodolateľnej bohyne, vďaka ktorému sa do vás zamiluje celé mesto, ale.. nejaké výhody to určite má. :D Bolo to jednoducho výborné a presne také, aké som chcela! „Ak rozsypeš soľ, prehoď si ju cez ľavé rameno. Pri záhradnej bráne pestuj rozmarín. Do zemiakovej kaše patrí aj paprika. Pre šťastie si zasaď ruže a levanduľu. A zamiluj sa vždy, keď sa ti naskytne príležitosť.“ Prekusla som pár momentov, ktoré bežne ofrflem, lebo v zápale infantilnosti k príbehu som ich ľahšie strávila. :D Na oplátku som dostala hlbšie emócie z rodinných väzieb, ktorých spojitosť naprieč viacerým generáciám udržiavala oná neopísateľná moc a láska. Myšlienky všetkých žien z rodu Owensových otvárali bránu k spoznaniu ich túžob, tajných prianí, snov, ich pováh aj strachov. Všetko malo svoj čas a nikam sa neponáhľalo. Poučená skúsenosťami z podobných textov som opäť pociťovala, ako ryje pod kožu a preniká do emočného spektra. Páčilo sa mi to. Ak by ste mali zálusk aj vy, nechajte si ju na jeseň. Bude to (takmer) dokonalé. :) Ako som už naznačila, dej nie je akčný a nečaká vás žiadne prekvapenie, či zvrat vystreľujúci ruky nohy do strán, i keď osud nespútanej Gillian prekvapil. Precízne detaily a bežný život môžu niekoho nudiť, ale vo viacgeneračnom románe vytvárajú hutnosť rokov, ktoré okrem zaužívaných stereotypov, nudných, či divokých, každá zo žien inak, prinášajú aj nechcené situácie, napr. smrť jedného gaunera. A teraz babo raď! :D Mesiac som žila v meste Massachusetts a tvárila sa, že Owensové tety, sestry a dcéry sú moje susedky, kamošky, spolužiačky a že poznám to najhlbšie tajomstvo ich rodinnej histórie. Trošku ma mrzelo, že tety „čarodejky“ tu nemali toľko priestoru, ako vo filme, ale páčila sa mi ich životná filozofia, ktorú nemožno necitovať: „Dobrota podľa nich nebola cnosť, ale len prejav bezcharakternosti a strachu, ktorý sa skrýval za pokoru. Tety verili, že v živote sa treba starať o iné veci ako o chumáče prachu pod posteľou či lístie hromadiace sa na verande. Ženy z rodu Owensovcov nedbali na konvencie. Boli tvrdohlavé a svojvoľné. A tak to malo byť. Ak sa niektorá Owensová aj vydala, zásadne trvala na tom, že si ponechá svoje meno a že jej dcéry budú tiež Owensové. Regina, mama Sally a Gillian, bola obzvlášť nekontrolovateľná. Tety vždy zadržiavali slzy pri spomienke na to, ako Regina kráčala večer v podkolienkach po zábradlí verandy a rozhadzovala pri tom rukami, keď vypila priveľa whisky. Možnože bola nerozvážna, ale Regina vedela, ako sa baviť. To bola vlastnosť, na ktorú boli Owensové ženy hrdé. Gillian po mame tú divokosť zdedila, no Sally by nevedela, čo je to zábava, ani ak by si k nej prisadla a uhryzla ju do nosa.“ Dajte si Magickú posadnutosť ak vám nevadí pomalšie rozprávanie a lahodí magický realizmus. Mágie je tu tak akurát a možno ešte menej, ako by ste čakali. :) P.S.: snažím sa pochopiť, prečo je kniha odporúčaná až od 18 rokov. Nie je tam nič také, čo by mladý cca 14-ročný človek nezvládol (predpokladám, že sexuálna scéna už nebude prekvapením, či?). :)