Když jsem dočetla poslední díl Jeho temné esence, byla jsem smutná, že jsem se musela s Lyrou a jejím světem rozloučit. Pak ovšem vydal pan Pullman pokračování. Nejdříve jsme se seznámili ještě s miminkem Lyry, a zažily další dobrodružství. A v tomhle díle jsme 20 let po té. Setkáváme se nejen s Lyrou a Pantem, ale i s Malcolmem a s dalšími mnou oblíbenými postavami. Děj je rozdělen na několik částí. Sledujeme jak cestu Lyry, Pantíka, Malcolmovu ale i to co se odehrává u nich doma. Děj skvěle ubíhá a je opět čtivě podaný, postupně se vše odhaluje, ale hodně toho zůstává skryto. Každou stránkou čekáte kam vás děj zavede a co nového nám pan Pulmann odhalí, ve světě který vytvořil. Můžeme sledovat skvělý posun charakterů postav, a to jak je ovlivňuje prožité dobrodružství z předešlých knih. A jak nadále bojují se svými myšlenkami, obavami a pocity a snaží se najít pravdu, každý svoji cestou. Pan Pulmann rozumí svému řemeslu a bravurně svoje představy přenáší na stránky knih. :)

4,5* Mnohí čitatelia možno aj preto nedokázali v plnej miere stráviť, ako veľmi sa Lyra zmenila. Pretože s tým dievčaťom z pôvodnej trilógie má vlastne spoločné len meno a svojho démona. Zo psychologického hľadiska je však vývoj jej charakteru fascinujúci. Pod ťarchou toho, čo prežila sa utieka do sveta rozumu. Popiera vlastnú predstavivosť a to, čoho sa nedokáže dotknúť. Pretože je pre ňu jednoduchšie vyrovnať sa s tým, čomu všetkému čelila – a o čo všetko prišla. Je to srdcervúca zmena a je o to smutnejšia, že je až zarážajúco realistická. A tak sa Lyra, aby ďalej netrpela, vzdialila sebe a tomu, kým bola, čím sa vzdialil aj Panovi, svojmu démonovi. Kedysi nerozlučná dvojka už nedokáže nájsť spoločnú reč. Nepomáha tomu ani fakt, že sú oddelení, takže každý z nich môže žiť na opačnom konci sveta. Takže sa Lyra opäť musí vydať na cestu – tentoraz primárne preto, aby našla samu seba a možno aj nejaké tie odpovede. Lenže táto kniha už nie je len o Lyre. Pullman už túto sériu nepíše primárne mladším čitateľom, ale dospelákom. A to je zásadný rozdiel medzi pôvodnou trilógiou a touto druhou. Zatiaľ čo prvá ponúkala dobrodružnejšie ladenie, táto je oveľa pomalšia a aj temnejšia. Autor sa naplno venuje tomu, čomu Lyra ako dieťa nevenovala pozornosť. Teda zákulisným intrigám, mocenským hrám a hlavne motivácii postáv, pretože len detská naivita rozlišuje ľudí na tých dobrých a tých zlých a nevníma odtiene sivej medzi nimi. Keďže tempo je také pomalé, čitateľ má možnosť naplno preniknúť do myslenia postáv a hlavne má príležitosť pochopiť, čo sa deje a prečo. Hoci mu mnoho odpovedí stále uniká, lebo ešte len prídu. Výhodou knihy je, že dodáva zmysel udalostiam prezentovaným v prvom diele La Belle Sauvage. V ňom sa autor naplno ponoril do svojej obľúbenej kritiky náboženstva, no okrem toho zahltil čitateľa mnohými novými informáciami. V oboch prípadoch na úkor dynamiky. Až v tejto knihe všetky tie informácie dávali zmysel. A dokonca autorom prezentovaný postoj k cirkvi – pretože ho odôvodnil činmi konkrétnych postáv, ktoré sa riadili svojou konkrétnou motiváciou. Aj preto táto kniha nebola len o Lyre. Vlastne sa jej miestami nevenovala až priveľmi okato. Rozprávala totiž aj príbeh strašidelného Magistéria, ale v oveľa väčšej miere sledovala cestu Malcolma. Pričom Lyra a Malcolm predstavovali zaujímavý kontrast – ako deti prežili krušné chvíle, veľa toho stratili a obaja sa s týmito skúsenosťami vyrovnali po svojom a s rôznou mierou úspešnosti. Dej teda ponúka hlavne sondu do ľudskej duše a obšírne a podrobne osvetľuje motiváciu. To však neznamená, že neponúka aj akčnejšie a napínavejšie momenty. Dynamika je zachovaná a dokonca je citeľné aj budovanie napätia. Záver však prichádza náhle a akosi uprostred myšlienky. Spolu s uvedomením, že autorovi ostalo až priveľa nezodpovedaných otázok. V knihe Tajné spoločenstvo autor naplno využíva potenciál, ktorý si pripravil v prvom diele La Belle Sauvage. Osvetľuje predchádzajúce udalosti, podobne ako osvetľuje motiváciu postáv. Vďaka tomu jeho svet získava nové rozmery a o čosi temnejší tón. Od prvej strany je totiž jasné, že táto trilógia predpokladá vyspelého a trpezlivého čitateľa, ktorý sa nezľakne nielen tých škaredších ľudských stránok, ale ani dlhých filozoficky ladených pasáží. Okrem toho však ponúka cestu životom skúšaných postáv, ktorých pohnuté osudy sú často až srdcervúce. Čitateľ však napriek dĺžke knihy nájde len málo odpovedí, tak len ostáva dúfať, že ich Pullman ponúkne v ďalšom pokračovaní.