Kleopatra

Začnem asi takto: Pravdou je, že kniha ma sprvu zaujala hlavne obálkou, ale o to väčšiu radosť mám z toho, že jej obsah ju predčil. A hoci autorku som dosiaľ vôbec nepoznal, musím skonštatovať, že píše výborne a som rád, že táto neznalosť viac neplatí. Dovolím si tiež tvrdiť, že svojím literárnym jazykom mi dala pomerne dosť zaspomínať na Madeline Miller a jej Kirké - moju azda najobľúbenejšiu knihu z gréckej mytológie. Vlastne nie azda, ona ňou skutočne je! No späť k Egyptu a hlavnej postave knihy, ktorá ho prakticky reprezentuje dodnes. Postava Kleopatri na mňa totižto veľmi zapôsobila. Samotná Saara sa rozhodla jej príbeh poňať na základe dochovaných informácií, často literárnych od niekdajších autorov, ale zároveň aj trocha po svojom. Tu a tam, pochopiteľne, prihodila udalosti, ktoré sa mohli a nemuseli stať, no nebála sa ani drobných fantasy prvkov. Hlavne v závere knihy. Proste ide o beletrizovaný životopis. Rozprávanie príbehu z pohľadu Kleo, ktorá sa nám často prihovárala, bolo pútavé a okrem fajn opisov tu boli ešte o niekoľko úrovní lepšie dialógy. Postavy mali charizmu a pôsobili veľmi skutočne. Či už boli z pohľadu faraónky kladné alebo nie. A ako samotný život neustále píše tonu príbehov, ani tento sa nevyhol dráme, intrigám, krivde, ale ani láske, oddanosti a mnohému inému. Bolo to veľmi pekné čítanie a myslím, že je to ten typ knihy, ktorú si po istom čase určite ešte vezmete do rúk znova a znova. Jediná výčitka patrí asi len ku korekcii, pretože som tu narazil hneď na niekoľko chýb, hlavne čo sa týka správneho skloňovania. Ono to pomerne dosť bilo do očí, hlavne keď žena robil a muž robila. No odhliadnuc od toho, vážne nedokážem samotnej autorke a jej dielu vytknúť jedinú vec. Skvelé! INSTAGRAM: peterpanik_reviews

K tejto knihe som sa dostala vďaka výzve na goodreads, ale pravdepodobne by som si ju chcela prečítať aj tak, Egypt za vlády faraónov mi príde fascinujúci. Lenže tento príbeh mi taký neprišiel, v podstate som z neho sklamaná. Príbeh nám rozpráva samotná Kleopatra, čo je podľa mňa celkom na škodu, viac by sa mi to páčilo ako rozprávanie v tretej osobe. Pretože myšlienky Kleopatry nepôsobia ako myšlienky silnej vládkyne na ktorú sa spomína aj o tisícročia neskôr. Navyše neustále nám hovorí, čo sa ešte stane, čo je otravné a kazí to moment prekvapenia. Mám pocit, že keby bola taká, ako je v knihe vykreslená, tak veľmi dlho by nevládla. A jej zmýšľanie mi niekedy liezlo na nervy. Tiež mi tam chýbalo lepšie vykreslenie jej vládnutia, nejaké bežné okamihy, takto som mala pocit, že veci sa v podstate len dejú. Romantické línie ma tiež veľmi nebavili, prišli mi také rovnaké. Ale boli tam aj zaujímavé časti, prostredie Egypta to celkom zachraňovalo. Neviem nakoľko je príbeh historický presný a či sa niektoré udalosti naozaj udiali tak, ako je popisované, ale to mi je v podstate asi aj jedno. Len si nemyslím, že tento príbeh obrazu Kleopatry lichotí. Škoda.