Dobří sousedé

Pro mne jsou horory dobré jenom proto, abych si uvědomil, jak jsou ostatní knihy z jiných žánrů krásné a příjemné. Zde jsem se většinou knihy protrápil, žádné příjemné pocity. Prvoplánová hrůza se spoustou čarodějnictví pro mne vůbec není, ostatním přeji tuto nepříjemnou zábavu. Užijete si jí spoustu. A nenechte se otrávit sousedy(ani horory)!

Pod ironickým názvom Dobří sousedé (čo ale naozaj nie je to isté, ako originálny Cunning Folk) sa ukrýva... Cintorín zvieratiek 2? Ťažko povedať. Ľahké je však povedať, že zlí susedia sú čisté zlo i bez toho, aby do toho bol primiešaný explicitný nadprirodzený horor. Toto však písal jeden z najlepších súčasných hororových autorov, takže ako bonus je to neprekvapivo skombinované s folk hororom, čo je podžáner, ktorý zbožňujem. Zbožňujem i literárnu reč tohto anglického drsňáka. Dobří sousedé sa mi páčili rovnako, ako Adamova predchádzajúca tvorba. Rudá zem i Rituál boli perfektne napísané folk nerváky s nie úplne vyrovnaným tempom. Rituál začal geniálne a skončil otrasne. Rudá zem začínala trochu nudne, ale končila nervy trhajúco, hoc nie dokonale (finále vykazovalo viacero divných úkazov). Dobří sousedé mi z tejto trojice pripadali najvyrovnanejší. No i tu sa ukazuje, že Adamovi zrejme najväčší problém stále robia koncovky. Dobří sousedí vo finále pôsobia dojmom, že už to Adam Nevill tak trochu chcel mať za sebou a tak sa uchýlil k predvídateľnému záveru, ktorý vám síce nerobí problém čítať, ale proste ho aj tak chcete mať čím skôr za sebou. Čo je škoda. Faktom každopádne je, že kniha má skvelé postavy, reálne vzťahy, živé dialógy a Adamov cit pre folk a opisy prastarých lesov mu plným právom môžu závidieť mnohí iní hororoví kolegovia. Ďalším faktom žiaľ je aj to, že na lúku vyhnal toľko zajacov, že mu niektoré ušli do lesa a už sa nevrátili. Inokedy si vypomohol lacným klišé (bleskové zmiznutie štyroch postáv vyrobených z vetvičiek, všetci sú kúpení, manželka neverí manželovi napriek tomu, že sama vidí, že niečo nie je v poriadku, blbé dôvody, pre ktoré sa vybrať uprostred noci do hlbokého, temného lesa), občas hapruje logika (ak Blackwood disponoval takými zásadnými vedomosťami, prečo s Mootovcami dávno sám nevypiekol, keď mu na tom zjavne záležalo napriek tomu, že sa na prvý pohľad snažil tváriť nezúčastnene?) a nevyhol sa dokonca ani snovým pasážam, ktoré ma v literatúre neskutočne nudia už pekných pár desaťročí. A prológ mi pripomenul mrazivý prológ z filmu Los ojos de Julia (ak ste ešte nevideli, vrelo odporúčam). Obálka super, ale súhlasím s užívateľkou KANITSUJ, že nekorešponduje s dejom (susediaca stena, bohatá záhrada, les). Potešili autorove záverečné dodatky, aj keď na môj vkus sa priveľmi vykecáva a to už je čo povedať, pretože osobne zbožňujem autorské dodatky v knihách.