Kálmán Mikszáth (1847 – 1910) svoju poslednú rozsiahlu románovú fresku (vyšla posmrtne 1910) vytvoril na podklade staršej anekdotickej legendy spišskej rodiny Görgejovcov z Hrhova pri Levoči: „za psa richtára a za richtára paloš.“ Autorova románová verzia sa odohráva na pozadí kuruckého odboja proti Habsburgovcom v rozpätí piatich rokov, počnúc novoročnou poľovačkou roku 1700. Romantický začiatok (smrť richtára) a romantický záver (poprava podžupana) tvorí rámec historicky a faktograficky bohatého a neopakovateľného rozprávania o spore a živote slávneho „saského“ spišského mesta a rázovitej spišskej stolice na čele s potomkami nemeckých Sasov. Symbolicky ide vlastne o dva nezmieriteľné, rozdelené svety v jedinom Uhorsku, kde nič nezmôže ani láska spišského Romea a Júlie, mladého richtára, ktorý dal popraviť otca svojej spanilej Rozálie. Kálmán Mikszáth (1847, Sklabiná – 1910, Pešť), klasik maďarskej prózy, rodák z Novohradu, označil Uhorsko za domov humoru, ktorý odzrkadľuje charakter jeho rodákov, Maďarov a Slovákov, podľa autora národov, ktoré sa vedia uvoľniť a slobodne myslieť.