Chlapci

Když jsem začala číst, tak si říkám, jo to je fajn, to mě bude bavit. Další kapitola... Za co jsem vyhodila peníze? A pak se to opět rozjelo a já tu knížku zhltla za den. Kniha je psána co kapitola, to jiný příběh a my se seznamujeme se Zvoněnkou a jejími Ztraceňáky, kteří, byť jsou dospělí, tak ještě nedospěli.

Myslím, že toto je prípad námetu, ktorý sa na prvý pohľad zdal byť zaujímavý, ale ukázalo sa že postaviť na ňom rozsiahlejší príbeh je nad autorove sily. Teda, nie že by Cwiek zle písal, to rozhodne nie. Ale napríklad v Lokim našiel oveľa silnejšiu konštrukčnú oporu (a jednoduchšie zvládnuteľnú postavu), takže jeho ostrovtip a drsné scénky boli efektne rozmiestnené tak aby preniesli čitateľa cez konštrukčne slabší dej. Lenže v Chlapcoch sa mu to celkom nepodarilo - možno kvôli fragmentárnemu naratívu, možno kvôli priehrštiu postáv, možno kvôli prílišnej fixácii na jedno miesto. Zmena scenérie vždy prospela, a vlastne úvod považujem za najsilnejšiu časť celej knihy. Rozumiem, že toto má byť prvá časť série, ale aj samotné budovanie sveta je vlastne dosť zmätočné a celý dojem z knihy je skôr rozpačitý. Nebolo to úplne márne, ale ani zďaleka to nebolo také dobré ako Loki.