Cesnak, páchnuca ruža

Obidve moje staré mamy - Hedviga a Agnes - boli vyznavačkami cesnaku. Boli to priam kňažky, ktoré celý život zasvätili cesnaku. Prvýkrát som sa s cesnakom stretol ako nemluvňa /správnejšie po slovensky: nevravňa /. Babička Agnes zabalila do mokrej vlažnej handry teplú klobásu a dávala mi ju ako prílohu po materinskom mlieku do cumlíka. Cmúľal som chtivo tú dobrotu a doteraz mám odolný organizmus. Samozrejme, vtedy som ešte nevedel, že je to dobrota a liek. Neskôr som obdivne sledoval, ako dáva stará mama rozdľávený cesnak do včelieho medu a odkladá hrnček so zmesou na kredenc. Keď tá bosorácka zmes deluhovala a cesnak spravil z medu riedku tekutinu - podávala nám to pri chrípke lyžicou ako sirup proti kašľu a nádche. Cesnak v mede skutočne prečistí horné dýchacie cesty a priedušky od blaha len tak ochkajú... Budem šťastný, ak sa vám pri čítaní tejto vzácnej knižky zbehnú slinky. NECH ŽIJE ZDRAVÁ KUCHYŇA - A CESNAK ZVLÁŠŤ! Július Satinský