Báthoryčkina dcéra

Je to trochu něco jiného než známá Čachtická paní od spisovatele Nižnánského a 8mi dílná série pana Štiavnického. Ale kdo má rád toto téma, přijde si na své. Autorce se podařilo vykreslit nejen atmosféru uherského dvora a dobové intriky, ale především silné ženské postavy, které bojují se svým osudem i společenskými očekáváními. Kniha skvěle propojuje historické reálie s psychologickou hloubkou. A co když všechno, co jsme si mysleli, že je pravda, bylo úplně jinak..?

K tejto knihe som bol od začiatku trošku skeptický. Nevedel som si predstaviť, ako môže právnička z Hongkongu zvládnuť nielen mýtus o krvavej grófke, ale aj reálie Uhorska 16. storočia. Na moje prekvapenie to však dokázala s gráciou, poradila si s menami, miestami aj zvykmi. Najsilnejšou stránkou je bezpochyby atmosféra: temná, miestami až gotická. Samotný dej je však priamočiary a chýba mu väčšie prehĺbenie psychológie či napätia. Očakával som aj realistickejší, ambivalentný portrét Alžbety Báthory, no autorka ju vykreslila skôr ako feministickú hrdinku a mecenášku, a postavila ju do pozície skoro nevinnej obete. Začiatok pôsobil silnejšie než záver, ktorý bol skôr mdlý, hoci práve ten mal byť obrovským vyvrcholením. Je vidieť, že Velton pracovala s už vopred danou dejovou líniou a snažila sa z nej vyťažiť maximum, no pôsobí to, akoby sa nevedela rozhodnúť medzi historickou presnosťou a vlastným príbehom. Po vizuálnej stránke je kniha nádherná, no celkovo by som ju zhrnul ako: neurazí – nenadchne.