Anna Elliotová

Posledný z románov Jane Austenovej. Čítať knihy Jane Austenovej je pre mňa ako nasadnúť do stroja času - keď čítam jej knihy, mám chuť nasadiť si klobúk alebo čepiec, nasadnúť do koča so štvorzáprahom a vydať sa do Bathu, alebo aspoň na dvojmesačnú návštevu príbuzných (to by sa určite potešili :) )... Jej knihy milujem, ale táto bola za mňa zo všetkých najslabšia. Rozum a cit, Pýcha a predsudok, Sídlo Mansfield, Emma, Opátstvo Northanger a Láska slečny Elliotovej. To je moje poradie jej kníh. Ale to, že je v mojom zozname posledná, neznamená, že je zlá. Zdala sa mi o dosť jednoduchšia ako jej ostatné romány, aj obsahom, aj postavami. Anne Elliotová kedysi odmietla muža, ktorého milovala, pretože bol chudobný. Teraz sa vrátil ako bohatý námorný kapitán a ich láska dostala druhú šancu. To je vlastne celý obsah knihy. Tak ako aj z jej ostatných kníh, aj z tejto je cítiť dobu, ktorú opisuje. Pre jej poznanie sú knihy Jane Austenovej lepšie ako hromada učebníc. Pre vtedajšie ženy bol spoločensky prijateľný vydaj jediným spôsobom, ako dosiahnuť sociálne istoty. Ďalšou možnosťou bolo obťažovať rodinu alebo stať sa guvernantkou. To si dnešné moderné ženy nevedia ani predstaviť. Spoločensky prijateľný vydaj znamenal muža, ktorý mal zhruba rovnaké postavenie v spoločnosti a hlavne bol finančne zabezpečený. Okolo toho sa točí dej všetkých jej kníh. Koľko má ročne? 2,000, 5,000 alebo dokonca 10,000 libier? Koľko mu vynesie fara ročne? Koľko peňazí mu / jej pripíšu rodičia? Bude im to stačiť na slušný život? Ak to nebolo dosť, o sobáši bolo nerozumné uvažovať. Námorný kapitán Wenthworth si vo vojne zarobil 25,000 libier ( toto ma teda dosť šokovalo, na vojnu sa tu pozerá ako na vcelku výnosný podnik), takže už nebol dôvod aby ho Anne Elliotová odmietla a predchádzajúce námietky boli zabudnuté. To, že sa predtým odmietla vydať za chudobného námorníka (na radu dobrej priateľky) aj keď ho ľúbila, je v knihe opisované ako rozumný, zodpovedný a úplne pochopiteľný krok. Žiadne - sme síce chudobní, ale nejako sa pretlčieme. Nie nie, čisto pragmatické hľadisko, nemáš dosť peňazí, zo svadby nebude nič. Ak máte chuť vydať sa 200 rokov do minulosti, vychutnať si pomalý svet anglickej vidieckej vyššej vrstvy, kde sa o zábavu nestará televízor, ani rádio, ale ľudia sa musia zabaviť sami knihami, večierkami, rozhovormi a návštevami, kde správanie a rozhovory majú presne určené pravidlá, ktoré sa neodporúča porušiť, kde ženy majú svoje presne určené miesto a možnosti, vydajte sa do sveta Jane Austenovej. Myslím, že nebudete ľutovať.