Zlato Arkony – kniha první

Druhý diel oproti prvému trochu sklamal. Veľké množstvo postav, dej nejasný, opisy bitiek dobré, drsné dialógy bojové scény dobré. Podľa mňa táto kniha vznikla pred "kapitánom Báthorym", aj keď bola vydaná neskôr. Červenákov štýl písania ešte nie je taký vybrúsený ako v jeho posledných knihách. ( preto o hviezdu menej, keby som čítal skôr + 1 hviezda)

Rogana povolajú žreci z Arkony, ktorí chránia svätyňu pred neustálymi útokmi zlých Aelfov. Tento mocný nepriateľ nepochádza zo sveta smrteľníkov a černokňažník spolu so svojím verným vlčím spoločníkom Goryvladom bude musieť vymyslieť plán, prostredníctvom ktorého svätyňu plnú pokladov ochránia. Oproti ostatným knihám ide za mňa zatiaľ o najslabšie dielo Juraja Červenáka. Černokňažník si stále drží vynikajúcu úroveň, čo sa týka súbojov, zapracovania mágie a podobných vecí, ktoré na tejto sérii mám rád, ale všetko ostatné je veľká slabota. Vedľajšie postavy sú maximálne nezaujímavé a najhoršie je na tom to, že sú si všetky veľmi podobné. Namyslení vladykovia všetci na jedno kopyto. Dej je príliš dlhý čomu nepomáha rozdelenie do dvoch kníh. Vojna s besmi bola podľa mňa najlepšia časť aj práve preto, že šlo o zbierku poviedok a to Roganovi a Goryvladovi sedelo najlepšie a mal som to podobne tiež so sériou Zaklínač, kde prvé poviedkové knihy sú za mňa TOPKA. Zlato Arkony má okrem toho novú ženskú postavu, ktorá sa objavuje po Roganovom boku a bola predstavená už v predošlej časti. Bohužiaľ za mňa nesiaha Mirene z pôvodnej trilógie ani po päty. Aelfovia sú slušnou hrozbou ako celok, ale žiadny z nich nemá potrebné charizma aké by záporák mal mať. Ak však odhliadnem od týchto nedostatkov, tak Zlato Arkony stále ponúka aspoň vynikajúce súboje a dobre spracované vojenské ťaženie proti hrozbe z iného sveta. Ak by bola celá kniha taká dobrá ako posledných cca 150 strán, tak by som určite šiel s hodnotením na hor, ale podľa mňa je to zbytočne delené na dve časti.