Rosemary má děťátko

Ira Levin je majstrom rozprávania. Na nie celkom veľkej ploche (a my za to tlieskame!) vám dokáže sprostredkovať úplne obyčajný príbeh s desivým koncom. Podobne tak, ako si postavy zamilujete, budete ich nenávidieť. Sú natoľko plastické, poddajné a predovšetkým rôznorodé, až sa vám ich konanie, správanie ale aj zmýšľanie pomaly a postupne zhnusí, a to podľa toho, ako to autor sám chcel a v príbehu zámerne vopred nalinkoval. Odpor, ktorý vo vás vyvolajú, otrasie vaším čitateľským svetom a prinúti vás prehodnotiť svoj morálny kódex i rebríček hodnôt a priam živočíšne vám nastaví zrkadlo dnešnej spoločnosti s jej bizarnými požiadavkami. Aj keď iba v čisto hypotetickej rovine... Bez zveličovania a vyumelkovaného prejavu vám dokáže odkryť závažnosť úplne obyčajnej témy, o ktorú nezakopnete ani v realite. Pohráva sa s vašou fantáziou podobne zručne ako Kodži Suzuki alebo Edgar Allan Poe a načierajúc aj do tajov kritického realizmu približuje vám vnútro človeka v jeho každodennom živote. Kritizuje nielen jeho mravy, ale aj poddajnosť, čiže pasívne prijímanie diktatúry konkrétnej doby a spoločenskej triedy v nej. Román Rosemary má děťátko vás šokuje svojou úprimnosťou. Osloví vás svojou aktuálnosťou, a to aj napriek tomu, že bol vydaný v minulom storočí, a, čo je najdôležitejšie, rozdúcha vo vás vášeň. Do istej miery pohne vaším svetom. Aj keď to urobí prostredníctvom negatívnych čitateľských zážitkov a skúseností, jeho odkaz vo vás bude rezonovať ešte najbližšie dni odkedy ste sa so zlomenou Rosemary definitívne rozlúčili. Román Rosemary má děťátko oplýva všetkými atribútmi dobrej knihy. Len sťažka by ste mu mohli niečo vytknúť a ak predsa, možno to bude tým, že vám tento typ literatúry jednoducho nesadol. Nás však infikoval a sme tomu úprimne radi.

Hororem bych tuto knihu sice nenazvala, ale moc se mi líbilo napětí, které trvalo málem až do úplného konce. Děj příjemně plyne, většina knihy je spíš taková milá, ale v pozadí cítíte, že všechno není v pořádku, tušíte co, ale nemůžete si být jistí. Postavy se chovaly neuvěřitelně uvěřitelně. Pan spisovatel odvedl skvělou práci a určitě se k Rosemary má děťátko ještě někdy vrátím.