Medzi dvoma kráľovstvami stála od pradávna hustá tmavá hora. V tej hore vraj vyčíňali strašidlá a mátohy, o akých sa vám ani nesnívalo. Nejeden hrdina sa nebojácne vybral horu prejsť, no živého ho už nikto nevidel. A tak hora ďalej rástla a bujnela, lebo ani drevorubači sa do nej neodvážili so svojimi sekerami vkročiť. V jednom z tých dvoch kráľovstiev žil mladý princ a v druhom krásna princezná. Nastal čas, aby šiel princ popýtať susedného kráľa o ruku jeho dcéry. Ale ako? Cez tú hrôzu? Čo iné mu však ostávalo, keď ho srdce ťahalo za láskou. Múdry princ si pomyslel, že keď ani jeden hrdina horou živý neprešiel, tak sa mu to snáď podarí, ak sám hrdinom nebude. Veď pravý hrdina nie je ten, kto má silné reči a bezhlavo sa vrhá do nebezpečenstva, ale ten, komu to myslí! Vybral sa teda celkom jednoducho a nehrdinsky cez všetky nástrahy a prekážky na pytačky.