Kartografova dcéra

Román o dvou dějových linkách, které mám moc ráda a ještě k tomu z Anglie za vlády královny Alžběty. Historická linka s Freidou se mi moc líbila. Vím, že se autorka trošku nechala unést, ale je to přece její dílo. Jenže linka s Robyn mě moc nebavila, bylo to pořád dokola. Je těžké se rozloučit s milovanou osobou a nemít žádné ukončení, ale číst pořád dokola to samé a žádný posun - polovinu z její linky bych vymazala.

16. storočie sa prelína so súčasnosťou, no viac ma baví (ako vždy) historická doba. Úvod je napínavý a drsný. Frieda žila v dobe, kedy španielski katolícki zabíjali holandských protestantov na počkanie, takže únik do Londýna bol načas dobrým riešením. Ako dcéra kartografa sa naučila vytvárať mapy, nakresliť a zrkadlovo vyryť do medenej platne presné ulice a rieky, to chce talent. Jej manžel je námorným kapitánom, no nie schváleným kráľovnou, takže má vlastne status piráta. Napriek tomu sa jej dostane tej cti a pri audiencii s Alžbetou dostane poverenie nakresliť mapu pre iného korzára, panovníčkinho obľúbenca, Francica Drakea. Znepriatelí si tým španielskeho veľvyslanca a problémy sa vyhrotia až tak, že jej nielenže ide o život, ale ohrozujú aj celú jej rodinu. Je však odhodlaná brániť sa, na tú dobu naozaj odvážne, musela som jej držať palce. Žena v súčasnosti pátra po pôvode objavenej historickej mapy v kartografickom obchode a zároveň sa snaží vysporiadať sa so smrťou jej manžela. Nájsť v sebe silu zmieriť sa s niečím, čo nemá potvrdené, pohnúť sa ďalej a žiť. Cíti vnútorné prepojenie s mapou, pomôže jej vytrhnúť sa z letargie, ktorú cíti už roky, odkedy jej manžel zmizol pri plavbe na mori, ktoré tak miloval. Autorka pekne poukázala na prepojenie s rodinou a priateľmi, nielen v minulosti, ale aj dnes. Je to záchranná sieť, ktorá vám podá ruku v najťažších časoch. Určite mi ešte ostane v pamäti chystanie oblečenia na audiencie na kráľovský dvor. Cit pre detaily, počasie a každodennosť v domácnosti; hra s dieťaťom, jedlo i liečba zranení. Uvítala by som však, kedy línia z minulosti prevažovala ešte viac, tá v súčasnosti bola síce emočne silná, ale prázdnejšia na akciu, mohla byť len orámovaním v úvode a v závere… 3,5*/5