Jak prokouknout druhé lidi

Teda, priznám sa, že po kadejakých skúsenostiach som podozrievavo očakával ďalšiu nechutne šablónovitú a vatou vyplnenú príručku k sebazdokonaľovaniu a to v takom tom príznačne americkom štýle, pričom autorovi nejde o nič iné, než vytrieskať nejaké tie prašule z naivného čitateľa a prilepšiť si takto na dôchodok (jasné, že aj to tu iste zohráva svoju rolu). O to príjemnejšieho prekvapenia som sa však napokon dočkal. Áno, autor (správnejšie by bolo autori) sa istej miere šablónovitosti, žiadúcej pri štruktúrovaní takéhoto textu, nevyhol – to je ale pochopiteľné. Musím vyzdvihnúť, že Joe Navarro má ku komunikácii s čitateľom citlivý a v mnohých ďalších ohľadoch pomerne vzácny prístup. Vystupuje umiernene, sebakriticky, s veľkou opatrnosťou k vlastným tvrdeniam, so zjavnou snahou o maximálnu serióznosť, s upozornením na všetky riziká, svoje schopnosti nijako neglorifikuje a nepreceňuje, nečiní si žiaden patent na rozum. Nutno tiež oceniť ilustračné fotografie k podpore predstavivosti a lepšiemu uchopeniu textu. Od tejto knihy rozhodne netreba očakávať žiadne zázraky. V komunikácii môže pomôcť (a to najmä odbúraním niektorých hlboko vžitých mýtov), ale hlavne môže čitateľa priviesť k triezvemu pohľadu na túto problematiku. Pre pobavenie jedna perlička slovenského prekladu: „pumový atentátnik“ (bombový). Kto to je? Niekto, kto pácha atentáty na pumy americké? Alebo atentátnik, ktorí sám nesie nejaké znaky tejto šelmy? Alebo...? Prekladateľská katastrofa, ktorú som po tomto lapsuse očakával, sa našťastie nekonala a tak musím slovenský preklad pochváliť, pretože svojou kvalitou (aspoň nakoľko som schopný to posúdiť) sa radí k tým lepším. A ešte taký dôvetok: Na tomto komentári som začal pracovať už po prvých prečítaných stránkach a knihu som (pod vplyvom dojmov a emócií, ktoré vo mne spočiatku vyvolávala) v jeho prvej verzii zniesol pod čiernu zem a bol by som ju zrejme hodnotil ako odpad. Musel som prekonať svoj odpor, aby som pokračoval a až s ďalšími a ďalšími stranami sa moja mienka postupne upravovala až k bodu, keď som sa rozhodol pre najlepšie hodnotenie, a to najmä pre ten vyššie spomenutý Navarrov prístup. U tejto knihy, ako som už naznačil, skutočne platí, že kto veľa očakáva, ten málo dostane.

Další rádoby poučná kniha o ničem. Číst o tom, co víme už od dětství je zbytečné, že když se budu usmívat , tak jsem v dobré náladě a když se budu mračit, tak jsem ve špatné náladě, když si budu podupávat nohou nebo okusovat nehty tak jsem nervozní atd., podobných hloupostí je tam hodně. Snad příručka pro některé hloupé američany, kteří nevědí nic. Ještěže je to tak krátké, už v úvodu jsem to chtěl vzdát. Někde jsem zas četl, že řeč těla moc nefunguje nebo aspoň ne na všechny. Nikdy jsem se nepřistihl, že bych si při nervozitě okusoval nehty nebo si sahal na krk apod. U někoho to určitě funguje, u mně ne. A nakonec se stejně dozvíme, že to je tak 50 na 50.