Jak jsem stopoval letadlo

Knihu som nečítal, ale počúval. Ako prvé ma zarazila príšerne vyslovovaná čeština. To si autor v svojej sebeckosti myslel, že keď si to načíta sám, bude to lepšie? Omyl, je to hrozné. O veľmi zlej intonácii a prehnanej afektovanosti prednesu (prednesu? - od toho má autor na kilometre ďaleko) sa nezmieňujem. Druhá vec je používanie "čengliš" - naozaj otrasná výslovnosť a to autor o sebe tvrdí, že reč ovláda - možno na hovorovej úrovni, kde každý hneď spozná, že autor pochádza odniekiaľ z východu. K samotnej knihe: Ak by som vypol nahrávku niekde pri autorovej ceste z Bratislavy do Prievidze, tak by som možno hodnotil zhovievavejšie. Avšak vydržal som až do konca (masochistická zvedavosť), aby som sa dozvedel, že autor je mentálne zaseknutý pospubescent, na ktorom by si psychológ (a to by nemusel byť renomovaný) zgustol pri písaní dizertačnej práce na tému "Trauma nevyvinutých". Kde sú tie myšlienky, ktorými bol autor (aspoň tak to tvrdí) počas cesty doslova a do písmena zavalený? Nikde, sem tam nejaká malá zmienka. Namiesto toho dostávame opis materiálnych prízemností a duchovno zostáva hladné. Ak bol autorov zámer napísať niečo humorné, to je tiež prúser, nakoľko je kniha nevtipná. Hanbím sa, že autor pochádza zo Slovenska, toto sme si nezaslúžili.

Standa je takovej nesympatickej slizounek, pronášející věty jako ,,Nejsem tak vysokej, to si jen sedím na peněžence" nebo ,,Raději budu brečet v limuzíně než v mhd". Ano, bude vám při čtení trapně za něj. Ale když se nad tyhle hlupárny povznesete, máte možnost přečíst si relativně originální milou knihu a pocítit pocit vděčnosti.... Za to, že vám rodiče vštípili nepokřivený morální hodnoty a že vás v životě neobklopují lidi jako Standa.