"Kolo, kolo mlynské... detská hra, v ktorej nie je víťaz ani porazený. Hra, ktorú deti môžu hrať donekonečna. V podsvetí sa tiež "rozohrávajú hry", ktoré majú vlastné, smrtiace pravidlá. Prečo sa teda ONI do nich púšťajú, keď sú také vražedné?" Piata kniha od Petra Šlosera je písaná v 3 dejových líniách. Tá prvá nás zavedie do kúpeľného mesta Piešťany, kde vyčíňa násilník, Piešťanský fantóm, prepadávajúci ženy. Miestna kriminálka má plán, ako páchateľa dolapiť. Skôr ako sa v prípade niekam posunú, nájde sa pod Kolonádnym mostom telo bez hlavy. Ale prečo bola obeť bez hlavy, keď na jej indetifikáciu má dnes polícia množstvo iných prostriedkov? V druhej dejovej linke sa dozvedáme ako Tvrdého tím pracuje na viacerých prípadoch súčasne (s čím sa v detektívnych filmoch, kde väčšinou policajti riešia iba jeden prípad) nestretávame. V tretej, ktorá mňa osobne bavila najviac, sledujeme plánovanie a realizáciu podrazov zo strany 3 najvyšších policajných funkcionárov podnikajúcich s korupciou - Kaspera, Barbera a Vaška voči Julovi Tvrdému. Tu, som sa bavila najviac. Julov intelekt a prefíkanosť mi viac krát vyčaril škodoradostný úsmev. Živo som si vedela predstaviť zúrivý výraz na tvári akože policajného prezidenta a jeho dvoch pochlebovačov. Táto trojica, ktorej hlavnou pracovnou náplňou bolo "zametať a mariť" ma zdvíhala z kresla. Najmä preto, že nie je ťažké si vizualizovať opisované postavy a spomenúť si... Veľa ľudí utápa smútok a problémy v alkohole, no privedením do stavu opojenia si nejeden slušný človek podpísal odsudzujúci rozsudok. Knihu som čítala pomaly, opakovane som sa vracala späť k prečítaným kapitolám, v snahe odhaliť motív a aj páchateľa skôr, ako mi ho prezradí autor, ale nakoniec som zistila, že ja ako "policajt" som triafala vedľa. Našťastie, že tento prípad riešili policajti ako Julo Tvrdý. Knihou Hlava ako dôkaz autor znovu otvoril trinástu komnatu jeho veličenstva a vpustil nás dnu, aby sme videli a pochopili... Ako dlho ešte potrvá, kým všetci uvidia a pochopia?

Kriminálne romány čítam rada, hlavne tie, ktoré sú inšpirované skutočnosťou. V tomto prípade ma zaujal prípad, podľa ktorého je pomenovaná kniha. Do popredia sa však viac dostáva téma mafie a šikany na pracovisku, čo však neznamená, že je to zle. Kniha sa číta ľahko aj preto, lebo jednotlivé kapitoly sú kratšie.