Děti Volhy

Pri čítaní knihy Děti Volhy som mala pocit, že nejde len o obyčajný historický román, ale skôr o veľmi osobný a atmosférický príbeh zasadený do skutočných dejín povolžských Nemcov. Najviac ma zaujalo, ako autorka dokázala veľké historické udalosti ukázať cez malé, každodenné momenty a vďaka tomu to na mňa pôsobilo oveľa silnejšie a reálnejšie. Hlavná postava nevyniká ako typický hrdina, skôr ako tichý, uzavretý človek, ktorý svet viac pozoruje, než doň zasahuje, a práve to dodávalo príbehu zvláštnu hĺbku. Veľmi som si všímala aj prvky magického realizmu kedy tie jemné, takmer nebadateľné prechody medzi realitou a rozprávkovosťou vytvárali snovú, miestami až melancholickú atmosféru. Silný dojem vo mne zanechal aj samotný štýl písania, ktorý bol veľmi opisný, poetický a miestami som mala pocit, akoby som čítala skôr baladu než román. Celkovo na mňa kniha pôsobila ako tiché, ale intenzívne rozprávanie o identite, pamäti a o tom, ako hlboko dokážu dejiny zasiahnuť do života obyčajných ľudí.

Nikolaj Vasiljevič Gogol Michail Afanasjevič Bulgakov Lev Nikolajevič Tolstoj Fjodor Michajlovič Dostojevskij Alexandr Sergejevič Puškin Ti všichni jsou velikáni ruské literatury. Neb jejich díla jsou dodnes živá, čtivá a tak barvitě - emočně napsána o prostém, tamním lidu, ale i vyšší společnosti - jejich zvycích... Nechci Guzelu Jachinavou nikterak vychvalovat, ale při čtení jejího díla, této knihy jsem měla víc jak dobrý pocit, že svým písemným projevem a talentem dokázala v knize zachytit a popsat to, co její světově uznávaní předchůdci... a tím na ně i důstojně navázat. Kniha, příběh v ní, nebere čtenáři pouze jen dech, ale i iluze o tehdejší společnosti a politickém systému, ve kterém všichni museli žít a přežít... Knihu doporučuji k přečtení.