Klasika. Trochu rezignovanosti, ale zároveň nasratosti, ale vlastne aj miernej sebaľútosti nepochopeného outsidera plus štipka pózy človeka, ktorý „je ťažko nad vecou“ a „vie, ako to v tomto svete chodí“, milostné a náboženské motívy, rôzne rádobymúdrosti, kritika hnusných politikov a spoločnosti vôbec, sem-tam nejaké to klišé a banalitka. Napísané celkom fajn, ale nie je to typ poézie, ktorý by som nejako zvlášť vyhľadával.