Pád do osidel scenáristy J. Michaela Straczynskeho je to nejlepší, co mohlo Pavoučího muže potkat a to především kvůli zacílení na obyčejného čtenáře. Jistě, ten punc úplně normálního hrdiny, který má kromě zachraňování světa na starosti ještě vlastní život, už dodal Stan Lee, ale to nic nemění na tom, že Straczynski tenhle motiv dotáhl k dokonalosti. Peter Parker je žijící osoba, která má sny, cíle a přání, jež se příliš neliší od těch našich. A že už musel za tu trochu rodinného štěstí pořádně zaplatit. O humor naštěstí nepřišel. Tohle album uzavírá další životní etapu. Ezekiel se vrací a odhaluje tajemství, které celou dobu před Spider-Manem skrýval, a dosavadní magické události tak konečně zaklapnou na své místo. To doplňují kratší i delší etudy, z nichž naprosto bezkonkurenčně vede ta první, o krejčím superhrdinů a superpadouchů. Spider-Man sice není nejsilnější ze všech komiksových borců, ale nejvtipnější a nejosobnější rozhodně ano. Ve Straczynskeho provedení to platí trojnásob.

Návrat nie je len môj najobľúbenejší Straczynského Spider-Man, ale zrejme i jeden zo Steňolezových komiksov vôbec, takže som sa na Ezekielov návrat brutálne tešil. Je to teoreticky hrozne klišé postava (poznáte to, čosi medzi priateľom, zradcom, mentorom a tajomnou osobou s nejasnými úmyslami), ale zároveň máme dočinenia s fantastickým, báječne spracovaným antagonistom. A sympatickým, hoci miestami je to skutočne na hrane (bez spoilerov sa o tom baviť nedá). Čiže keď som sa dozvedel, že existuje Ezekielův návrat, vrhol som sa naňho s nespútaným, neskrývaným nadšením. O to častejšie som počas čítania spýtavo nadvihoval obočie. Jednak začíname príbehom s krajčírom, ktorý som už poznal z NHM: Spider-Man. To by až tak nevadilo. Následne som sa však dostal k sérii príbehov, ktoré neboli zlé, ale miláčik Straczynski sa na nich podieľal iba ako autor námetov a hlavné scenáristické slovo prenechal Fione Averyovej (ktorej meno sa na obálku neprebojovalo, ale meno JMS, inkera a ilustrátora áno). Hlavné slovo dostali magické záležitosti (Loki, Morwen a spol.), ktoré ma dosť nudili, ale na konci dostalo logiku, prečo sa Spidey v poslednom čase tak často dostáva do konfliktu s magickým svetom, takže OK, prižmurujem oči. Hoci ani týmto príbehom nechýba istá uvoľnenosť, ľahkosť, sviežosť a prevzdušnenosť (typická pre JMS), zarazilo ma, že sa kniha volá Ezekielův návrat, ale samotný Ezekiel sa na radu dostáva až v druhej polovici. Minimálne prvých 65% z knihy o ňom nie je chýru ani slychu. Našťastie, len čo sa konečne dostal na scénu, opäť to bol starý dobý Ezekiel. Už to síce nie je taká pecka, ako Návrat, ale bál som sa, či scenárista dokáže nadviazať na niektoré šokujúce momenty z Návratu. Či to nebude len prihrievanie starej polievky. Napokon sa ukázalo, že obavy boli zbytočné a hoci sú to vcelku nenápadné informácie, v skutočnosti pomerne zásadným spôsobom otriasajú Spideyho históriou (poštípanie rádioaktívnym pavúkom). Ono je to síce tak trochu dosť slepá ulička, ktorá je síce mrazivá a perfektná (a dojemná, viď. fenomenálna dojemné vysvetlenie toho, prečo práve on), ale v budúcnosti sa jej v podstate žiadni scenáristi plus-mínus nevenovali, takže... Ukončenie je vzhľadom na vcelku šokujúce udalosti odbavené prirýchlo, ale napriek tomu dokázalo ukázať Ezekiela ako fakt tragickú, smutnú postavu, ktorá bude chýbať. Napriek tomu, ako málo je tu Ezekiela (a Straczynského), to na tie 4* asi je. O kresbe Johna Roomitu Jr. nehovoriac, to je fakt esencia mainstreamového komiksu v najlepšom zmysle slova. Ale súhlasím s tými, čo tvrdia, že Spider-mana kreslí ako 12-ročného a 37-kilového chalana v halloweenskom kostýme. Na druhej strane, niektoré kukuče MJ kreslí fakt megarozkošne. Identický príbeh vyšiel v roku 2021 v rámci KVS: Kniha Ezekielova.