Štvrtý diel Slovenských dejín tentokrát z pera Róberta Letza nie je nejako mimoriadne čítavým počinom, zato je však nabitý faktami. Pomerne citlivé obdobie je tu rozoberané zo všetkých strán, prím však hraje predovšetkým politika a politikárčenie. Tento zväzok sa skladá z dvoch častí. Tá prvá sa zaoberá rokmi 1. sv. vojny 1914 - 1918, Slovenskom ako súčasťou Uhorska v tejto vojne. Druhá obsiahlejšia časť vyčerpávajúcou formou pokrýva obdobie 1. ČSR až do vyhlásenia autonómie na Slovensku. Autor vo svojej syntéze rozoberá všetky aspekty, ktoré viedli až k samotnému rozpadu 1. ČSR, pričom udalosti popisuje nestranne a objektívne, teda aspoň sa o to snaží. Nezaznamenal som žiadne nadŕžanie, či už sa jednalo o koncepciu čechoslovakizmu, ktorá hlásala reálnu neexistenciu Slovenského národa a prikláňala sa skôr k jeho definícii ako vetve národa Českého, alebo k nacionálnej, konfesionálnej, sociálnej, marxistickej resp. komunistickej koncepcii so všetkými dôsledkami, ktoré tieto jednotlivé koncepcie prinášali. Autor zostal takpovediac nad vecou. Toto nie je u podobných kníh veľmi bežné. Často sa totiž stáva, že autor je poplatný práve tej jednej koncepcii, ktorej je reprezentantom. Tu ten osobný postoj chýba, čo teda považujem za veľké plus. V knihe sa nachádza veľa citácii, prepisov dokumentov a pod. Grom knihy je politika a činnosť politických strán. Samozrejme, nájdeš tu všetky zvyčajné zmienky ohľadom kultúry, života, ekonomiky a pod., ale tie sú popisované vo veľmi kondenzovanej podobe. Kniha však spĺňa svoj účel a je vhodná ako odrazový mostík k špecifickejším publikáciám. Ako syntéze Slovenských dejín z tohoto obdobia teda nemám jej čo vytknúť. Prehľadná a vyčerpávajúca... Moja tak trochu ironická poznámka pod čiarou: Pri čítaní podobných publikácií mi nevdojak prichádza na um otázka: Kto alebo čo je to Slovenský národ? Viem, viem, tá definícia v knihe je jasná... Ale reálne? Odpoveď: zoskupenie ľudí hovoriacich jedným jazykom, ktorí si idú navzájom po krku :( Dušan Makovický svojho času o tom niečo vedel...