Vynikajúca knižka, podobne ladená ako Sviece dohárajú. Tiež sa odohráva počas jedného dňa a noci, dej podobne graduje, pričom sa postupne dozvedáme všetko podstatné o hlavných protagonistoch, najmä o ich vnútornom prežívaní. Kým u Sudcu je dôraz kladený skôr na jeho vedomé pohnútky a podvedomie sa prejavuje iba v somatickych náznakoch, naopak Lekár to v druhej časti riadne roztočí z podvedomej strany. Sudca reprezentuje tradície a vôľové ovládanie pudov, kdežto Lekár je úplne v područí svojich vášní. Veď aj prichádza na scénu až v noci... Na to, aká je knižka útla, je mimoriadne obsahovo aj myšlienkovo hutná. Popri všetkej tej hlbokej psychologickej analýze postáv pred nami ožíva predvojnová Budapešť a spôsob života jednej spoločenskej vrstvy. Marai mal obrovský talent málo slovami vystihnúť podstatu a vdýchnuť život svojim postavám aj prostrediu, v ktorom sa pohybujú. Pozoruhodné čítanie.

Absolútne fantastické vykreslenie psychológie postáv, ich premýšľania, motivácie, pohnútok, snáh. Kniha je akoby rozdelené na pomyselné 2 časti- prvá časť vykresľuje prežívanie vnútorného sveta sudca a začína jeho popoludním v kancelárii a končí rovnakým dňom večer po nejakej rodinnej návšteve. Nedozvedáme sa do detailov, jeho vonkajší život, skôr jeho vnútorné rozjímanie, postoje, názory a celý jeho životný príbeh vrátane rodinnej anamnézy. Druhá časť príbehu nastáva pri návrate z rodinnej návštevy, kde ho doma očakáva iná neočakávaná návšteva, ktorá dej poháňa dopredu a celkový ráz knihy naberie iný dynamickejší ráz. Pri druhej časti nečakajte veľa postáv, celá kniha a odohráva v komornej atmosfére, avšak druhá časť je o dialógu medzi dvomi postavami. Kniha sa odohráva cca v roku 1935/1936- krásne tam badať známky prichádzajúcich obáv ohľadom vojny.