Sedím v kaviarni, rozpálenej horúčavou, a čakám kedy sa vo dverách objaví Weronika Gogola. Po dvoch hodinách už potrundžené pivom Ancikrist ležíme pri Dunaji a rozprávame sa o práci na jej debutovej knihe a o koncerte ktorý organizujem. * O nejaký čas na to, sedíme, ako inak, opäť pri pive. Koncert dopadol úspešne. Rovnako úspešne som si nechala zlomiť srdce muzikantom, ktorému som za to aj zaplatila. Aj Werona sa má čím pochváliť. Do ruky mi vkladá svoj čerstvý debut. Punc výnimočnosti mu dodáva nefalšovaná poľština. -,,Niekedy si veštím z knižiek," hovorím. "Pomyslím si otázku a námatkovo otvorím knihu, že čo mi odpovie." -,,Aj ja to niekedy robím," odvetí Werona s entuziazmom. Dobre teda. -,,Pýtam sa na muzikanta!" poviem teatrálne a otvorím knihu na náhodnej strane. ,,...łóżko było puste...," čítam nahlas. Werona buráca smiechom na celú krčmu: ,,Sorryyyy!" * Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, kniha Po troškách je o stratách a o smrti. Tá sa v rodine Gogolovcov objavovala pomerne často. Je však aj o živote a o žití. O drobných detailoch a zážitkoch, ktoré robia váš život pestrým a hodným žitia. O spomienkach, ktoré sa vynárajú z pamäte, ako drobné kamienky mozaiky, ktoré v závere tvoria jeden silný ucelený príbeh. Skvelá, vtipná, ale hlavne reálna kniha. Kto má guráž, odporúčam prečítať v poľštine. Má to lepší cveng!

Moc se mi to nelíbilo, dětský pohled sice mnohé připomněl, ale záliba v bizarních situacích a věcech mě neoslovila. Jednotlivé obrazy dobré, ale jako by tomu chyběla... literatura, styl. Přebal českého vydání 2019 je pěkný.