Autor od začátku pokračuje v tempu nastaveném koncem Hněvu draků. Příběh se rychle odvíjí a čtenář je vtažen do děje, jenže gradovat nelze do nekonečna. Děj navíc postupně sklouzává k opakování podobných situací a okouzlení novým neznámým prostředím z prvního dílu již nefunguje. Přesto se kniha čte dobře a v podstatě neobsahuje nudné pasáže. Konec mi však oproti Hněvu draků přišel o něco slabší a nedostavil se žádný moment překvapení.

Podobne ako u prvej časti, aj pri tejto ma príbeh chytil od prvej strany a nepustil. Čítanie som si užívala, bavilo ma to. Menší problém stále mám s postavami. Tau je podľa mňa až príliš tvrdohlavý, spočiatku mi to liezlo na nervy, ale časom sa to zlepšilo. A aj keď väčšina postáv je fajn a sú aj celkom zaujímavé, či už tie hlavné alebo vedľajšie, tak nejak mi žiadna neprirástla k srdcu. Ale pri čítaní mi to nevadilo, páčil sa mi ten zvyšok, hlavne prostredie, ktoré má exotický nádych. A aj keď sa tam toho veľa nedialo, v podstate sa len postavy presúvajú z miesta na miesto, tak ma to nenudilo, bola som zvedavá ako to celé dopadne a či sa Tsiore podarí splniť svoju úlohu. Aj keď v istej časti knihy som začala pochybovať, či je ona tá skutočná kráľovná. Tiež sa mi páčil tréning mužov pod vedením Taua, trénovali v podstate neustále, takže bojov bolo v knihe habadej. No a na konci knihy bol teda poriadny boj, aj drakov som sa dočkala. A ako to býva zvykom, skončilo sa to v tom najlepšom. Takže ďalšej časti sa neviem dočkať, aj keď čakať budem asi celkom dlho, už nech tu je.