Cieľová skupina tejto knihy nie som, z tohto typu príbehov som vyrástol, keď som mal cca dvadsaťpäť a problémy dospievania a hľadania samého seba sú mi ukradnuté. Nie som ani (bez)nádejne zamilovaný, ani zamindrákovaný, ani osamelý, ani nemám okolo dvadsať, ani ... ani. A preto sa na príbeh pozerám inou optikou. Ako citlivý cynik knihu považujem za fajn čítanie pre tých, ktorým v živote ublížil buď sám...
Cieľová skupina tejto knihy nie som, z tohto typu príbehov som vyrástol, keď som mal cca dvadsaťpäť a problémy dospievania a hľadania samého seba sú mi ukradnuté....
Cieľová skupina tejto knihy nie som, z tohto typu príbehov som vyrástol, keď som mal cca dvadsaťpäť a problémy dospievania a hľadania samého seba sú mi ukradnuté. Nie som ani (bez)nádejne zamilovaný, ani zamindrákovaný, ani osamelý, ani nemám okolo dvadsať, ani ... ani. A preto sa na príbeh pozerám inou optikou. Ako citlivý cynik knihu považujem za fajn čítanie pre tých, ktorým v živote ublížil buď sám život alebo niekto. Okej, tiež som si prešiel obdobím bolestného rozchodu a zžieravej lásky, ale aby som kvôli tomu vyšiloval, tak to nie. Midori nie je nič iné, len bezcitná manipulátorka, ktorú zaujímajú iba vlastné problémy a hromozvod (prenesenie svojich problémov) nachádza v promiskuitnom slabochovi menom Tóru, neschopnom nadviazať normálny vzťah. Okrem toho ma autor tak trochu urazil názvom knihy a ústredným motívom, ktorý si nehanebne požičal od Lennona - John vedel o čom v piesni spieva, je to jeho text. A tie mizerné paralely medzi menami Yoko a Naoko, čudujem sa, že Tóru sa volá Tóru a nie Joh-ru. Žiadna veľká literatúra to nie je - obsahovo, štýlom, ani bohatstvom použitej slovnej zásoby, pána Murakamiho, prihliadnuc ku kvalite tohto diela, považujem za priemerného spisovateľa. Nič to, idem si spraviť chuť knihou Posledné Interview: John Lennon and Yoko Ono, to je originál, nie Murakamiho plagiát.
Číst více
Číst více