Zdĺhavý monológ, kde-tu akýsi dialóg... príbehovo to nikam nejde, stojí to na mieste a to je všetko. Chlapík sa zamýšľa nad svojou prácou, čo nikam nevedie. Ani jeho zamyslenie nikam nevedie. Keď s niekoľko 100 stranovým zamyslením skončí, zamyslí sa rovnako nad svojou ženou, dcérou a synom. Hotovo. Toť celá kniha. Kam to viedlo? Nikam. Ocenia zrejme len fanúšikovia Hellera, čo ja nie som. Rozčítal som to v nádeji, že to bude niečo na spôsob Hlavy 22, ale ani tá nie je bohvečo, skôr taký po americky orafaný Švejk, čo vlastne aj môže byť pravda, keďže Hašek zomrel v roku, kedy sa Heller narodil, takže Heller pokojne mohol pokojne Haška orafať - v prípade, že bol v tom čase Švejk preložený do jazyka Hellerovi čitateľnému, alebo sa Heller mohol inšpirovať filmom, kde hral Švejka pán Hrušinský, film bol natočený 1956, Hlava 22 vydaná 1961... Nevravím, že je to pravda, iba, že hneď tu za slovenskými kopcami bratia Česi majú Haškovho Švejka a svet sa z toho neposkladá a z takého Hellera sa ide svet poskladať, pričom je totálne porovnateľný s Haškom.