" I Dostojevský tvrdil, že nie je v živote nič ťachšie, ako rozprávať vždy pravdu. Dôvody, prečo ľudia klamú, bývajú rôzne. Môže to byť preto, aby sa ukázali v lepšiom svetle, alebo aby niekoho oklamali. To môže dotyčného zraniť, ale môže mu naopak pomôcť. Často však ľudia svoje klamstvá ľutujú. " Ďaľšie 4 príbehy v kaviarni, v ktorej môžte cestovať v čase. V troch príbehoch záujemci cestujú do minulosti a v jednom do budúcnosti, presne ako v prvej časti, Než vystydne káva. No cestovanie v čase v tejto kaviarni sprevádzajú určité pravidlá, ktoré treba dodržať. Najviac sa mi páčil príbeh policajného vyšetrovateľa, ktorý chcel vydieť svoju mŕtvu ženu. Dokonalosť sama o sebe. Dozvedáme sa tu trošku viac o záhadnom prízraku tejto kaviarne, čo ma potešilo a príbehy samé o sebe majú hlbšiu myšlienku. V tomto sú japonský spisovatelia dokonalý. Dokonca aj v komiksových príbehoch dokáže japonský autori vyťažiť čo najviac.

Konečně druhý díl série Funiculi funicula od japonského spisovatele. Moc pěkné, oddychové čtení, plné krásných myšlenek. Majitelé kavárny i hosté jsou k sobě neuvěřitelně ohleduplní a já od začátku čtení přemýšlím, jestli bych se chtěla nechat přenést do minulosti a zůstat tam alespoň tu malou chviličku, než káva Mocha Harrah vychladne. A hlavně, s kým bych se chtěla setkat. Podle pravidla číslo pět je důležité vrátit se dřív, než káva vychladne, protože jinak se z vás stane duch, který v této milé kavárničce zase nadlouho obsadí důležitou židli. Kouzelná kniha a stejně jako v u prvního dílu je tu záložka ve tvaru kouře, který stoupá vzhůru z horké kávy. Milé, laskavé a jemně emotivní čtení.