Ursula Le Guin, dalsi velikan fantasy pribehou a Pribehy Zememori patri medzi jej najlepsie diela. S Gedom sa tu stretavame uz ako so starym arcimagom. V pribehu sa objavuje aj nova postava Arren, ktory ziada velkeho arcimaga o pomoc. Tato dvojca sa vrha do velkej ulohy a to zachranit svet.

Čas od Atuánskych hrobiek pokročil a Geda tu stretávame už ako starého arcimága. Cestovania si užijeme do sýtosti počas záchrannej výpravy, keď treba zachrániť nič menšie ako svet, lebo Zememorie sa prepadáva do temnoty a kúzelníkom to už akosi nečaruje. Ursula tu opäť produkuje svojský text, ktorého dĺžka sa nám o máličko predĺžila, ale stále je v nízkych číslach vzhľadom na ostatných fantasy autorov. Číta sa to dobre. Text je jednoduchý a jednovláknový. Autorka do neho zakomponovala aj niekoľko fylozofických myšlienok ohľadom bytia. Zamýšľa sa nad životom a smrťou. Paradoxom je, a to sa prejavuje aj v jej ďalších knihách, že v rámci boja medzi stranami svetla a temnoty nepreferuje víťazstvo jednej z nich, ale snaží sa dať veci do rovnovážneho stavu. Niet svetla bez temnoty… Podobných taoistických myšlienok je v texte viac. Autorka uprednostňuje príbeh na úkor akčnosti. Samoúčelné násilie tu prakticky absentuje. Robí to však pútavo a miesto násilia uprednostňuje iné prvky príbehu, aj keď ani tomu sa niekedy nevyhne. Pozn.: Draci tu už nie sú typickými záporákmi ale prejavia tu aj svoje kladné vlastnosti. Ten záver bol fakt ukážkový. Je to dobré čítanie pre mládež ale aj ako oddychovka pre tých starších s tým, že autorka tu nechá svojmu čitateľovi aj priestor na premýšľanie. Na plný počet hviezd však príbeh nemá, Atuánske hrobky sa mi páčili viac. Stále si to však drží svoju úroveň a vyčnieva nad priemer.