Braňo sa v mojich očiach týmto rehabilitoval za nepríliš vydarený minulý diel. Ocenil som, že fantáziu si opäť riadne pustil na špacír a dočítame sa aj o takých špecilitách ako o majstrovstvách sveta v lenivosti (no schválne, ktorá krajina to vyhrala? :-D). Jednotlivé príbehy sa pritom skrátili na optimálnu dĺžku cca desať strán, takže nestíhajú začať nudiť a kniha je vďaka tomu pestrejšia. Variabilitu podporuje aj množstvo navštívených kútov sveta (a začíname dokonca na vesmírnej stanici) a nový Ancijášovi kamaráti - “vesmírna bunka” Vebunka, jašterička Gola Sadová a dokonca aj ďalšia muflónica. Tentokrát má kniha aj svojho záporáka v podobe hamižného nevďačníka Antónia Migrifiča, ktorého vpletenie do deja trochu škrípe. Celkovo asi najvyspelejšia kniha série, no stále v rámci kategórie podivný bizár. 6+/10