Malá krajina

Je tomu presne 15 rokov, čo som v kine pri sledovaní filmu Hotel Rwanda nechápal, na čo sa to vlastne pozerám. Naozaj sa toto mohlo stať? Téma genocídy v Rwande ma odvtedy pohltila a v nasledujúcich rokoch som sa TO celé snažil pochopiť cez ďalšie filmy, dokumenty, články a neskôr aj prostredníctvom kníh, ktorých v českom a slovenskom preklade začalo pribúdať. Toto je však moja prvá beletristická kniha o tejto problematike. A hneď takáto čitateľská bomba. Je zaujímavé, že kniha vlastne nie je priamo o genocíde a neodohráva sa v Rwande, ale v susednom Burundi. No ako už poznamenal Ryszard Kapuscinski, tieto dve krajiny sú ako blížence a fungujú na systéme spojených nádob. To, čo sa udeje v Rwande má vplyv na Burundi a naopak. Nielen zvolená téma a prostredie samotné robia túto knihu takou čitateľsky úspešnou. Text stojí na skvelo vykreslených postavách a ešte lepších dialógoch. Detskí hrdinovia vám rýchlo prirastú k srdcu, napríklad dvojičky hneď potom, ako prvýkrát otvoria ústa. Je to kniha na jeden, dva záťahy. Nutkanie pustiť sa okamžite po jej dočítaní do opakovaného čítania je veľmi silné (knižná recidíva, chápete). Je to zatiaľ jediný Fayeho literárny počin, zostáva veriť, že nie posledný. Keď sme už pri autorovi, ten toho stihol viac na poli hudby (3 albumy), konkrétne v žánri rap. Nikdy by som neveril, že raz budem tak „namäkko“ z knihy napísanej raperom. Viem, sú to z mojej strany ťažké predsudky, ale akosi sa mi doteraz zdalo, že mentálny svet raperov a ten môj nemôže mať žiadny spoločný prienik. Aby som napravil toto moje obmedzené vnímanie sveta a aby som dokázal, že som človek otvorenej mysle, som ochotný podrobiť stereotypy a šablónovitosť môjho myslenia nasledovnému testu: idem si na youtube vyhľadať a vypočuť niečo z Fayeho hudobnej tvorby... ...Som späť. Tak nič. Niežeby to bolo úplne nanič, ale celé to z môjho pohľadu zachraňuje jedine tá francúzština. Tento jazyk je snáď predurčený pre potešenie ľudských uší. Som si istý, že vo francúzštine by som si dokázal bez prerušenia pozrieť aj celý prejav amerického prezidenta. Samozrejme, dokázal by som to len preto, že po francúzsky rozumiem iba fráze „moje meno je“... Je m´appelle Donald Trump. Ako vám to znie? Záverečné hodnotenie: 9,5/10

Kde by som si prečítala o genocíde v Burundi a Rwande, keby som sa nedostala k tejto knihe? Čím viac čítam, tým viac zisťujem ako málo toho viem. Cez detského hrdinu sa dozvedáme o udalostiach, ktoré zrazu narušia jeho bezstarostné detstvo a poznačia životy preživších navždy. "Vojna nám vždy nájde nepriateľa, aj keď ju o to nežiadame. Chcel som ostať neutrálny, no nemohol som. S týmto príbehom som sa narodil. Koloval vo mne. Patril som k nemu." "Genocída je ropná škvrna - tí, čo sa v nej neutopia, ostanú do smrti pošpinení."

Výborne napísaná kniha. "Nedokázal som vysvetliť smrť jedných ani nenávisť druhých. Možno práve to je vojna-keď človek vôbec ničomu nerozumie."

Je tomu presne 15 rokov, čo som v kine pri sledovaní filmu Hotel Rwanda nechápal, na čo sa to vlastne pozerám. Naozaj sa toto mohlo stať? Téma genocídy v Rwande ma odvtedy pohltila a v nasledujúcich rokoch som sa TO celé snažil pochopiť cez ďalšie filmy, dokumenty, články a neskôr aj prostredníctvom kníh, ktorých v českom a slovenskom preklade začalo pribúdať. Toto je však moja prvá beletristická kniha o tejto problematike. A hneď takáto čitateľská bomba. Je zaujímavé, že kniha vlastne nie je priamo o genocíde a neodohráva sa v Rwande, ale v susednom Burundi. No ako už poznamenal Ryszard Kapuscinski, tieto dve krajiny sú ako blížence a fungujú na systéme spojených nádob. To, čo sa udeje v Rwande má vplyv na Burundi a naopak. Nielen zvolená téma a prostredie samotné robia túto knihu takou čitateľsky úspešnou. Text stojí na skvelo vykreslených postavách a ešte lepších dialógoch. Detskí hrdinovia vám rýchlo prirastú k srdcu, napríklad dvojičky hneď potom, ako prvýkrát otvoria ústa. Je to kniha na jeden, dva záťahy. Nutkanie pustiť sa okamžite po jej dočítaní do opakovaného čítania je veľmi silné (knižná recidíva, chápete). Je to zatiaľ jediný Fayeho literárny počin, zostáva veriť, že nie posledný. Keď sme už pri autorovi, ten toho stihol viac na poli hudby (3 albumy), konkrétne v žánri rap. Nikdy by som neveril, že raz budem tak „namäkko“ z knihy napísanej raperom. Viem, sú to z mojej strany ťažké predsudky, ale akosi sa mi doteraz zdalo, že mentálny svet raperov a ten môj nemôže mať žiadny spoločný prienik. Aby som napravil toto moje obmedzené vnímanie sveta a aby som dokázal, že som človek otvorenej mysle, som ochotný podrobiť stereotypy a šablónovitosť môjho myslenia nasledovnému testu: idem si na youtube vyhľadať a vypočuť niečo z Fayeho hudobnej tvorby... ...Som späť. Tak nič. Niežeby to bolo úplne nanič, ale celé to z môjho pohľadu zachraňuje jedine tá francúzština. Tento jazyk je snáď predurčený pre potešenie ľudských uší. Som si istý, že vo francúzštine by som si dokázal bez prerušenia pozrieť aj celý prejav amerického prezidenta. Samozrejme, dokázal by som to len preto, že po francúzsky rozumiem iba fráze „moje meno je“... Je m´appelle Donald Trump. Ako vám to znie? Záverečné hodnotenie: 9,5/10

Kde by som si prečítala o genocíde v Burundi a Rwande, keby som sa nedostala k tejto knihe? Čím viac čítam, tým viac zisťujem ako málo toho viem. Cez detského hrdinu sa dozvedáme o udalostiach, ktoré zrazu narušia jeho bezstarostné detstvo a poznačia životy preživších navždy. "Vojna nám vždy nájde nepriateľa, aj keď ju o to nežiadame. Chcel som ostať neutrálny, no nemohol som. S týmto príbehom som sa narodil. Koloval vo mne. Patril som k nemu." "Genocída je ropná škvrna - tí, čo sa v nej neutopia, ostanú do smrti pošpinení."