4 příběhy, 4 fascinující díla, která by mohla vyjít klidně samostatně. Úžasný Shawshank asi každý z nás zná. Teď věřím, že každý bude znát i Tělo, protože to bylo neskutečné.

V tejto knihe nájdeme štyri poviedky. Poviedky veľmi nemusím, ale tu mi to vôbec nevadilo – sú iba štyri, takže všetky sú celkom dlhé. Prvá poviedka je veľmi známa – Rita Hayworthová a vykoupení z věznice Shawshank (film som nevidela). Som veľmi rada, že som sa k tejto poviedke konečne dostala. Je skvelá, príbeh Andyho Dufresneho ma veľmi bavil, ako aj čítanie o živote väzňov. Ale čakala som od nej kúsok viac – asi hlavne pre to, že je taká známa a chválená, tak som po jej prečítaní pociťovala mierne sklamanie, ale skutočne iba mierne, ináč je to skvelá poviedka. Mierne sklamanie ma čakalo aj u druhej poviedky – Nadaný žák, predpokladám, že z toho istého dôvodu ako u tej prvej. Neviem prečo som si stále myslela, že to bude o nejakom chalanovi, ktorý šikanuje iné deti. Miesto toho som dostala príbeh o chalanovi, ktorý prišiel na to, že v jeho susedstve býva nacista, veliteľ koncentračného tábora a chcel od neho počuť všetko, všetky tie zverstvá, ktoré sa tam odohrávali. A to, samozrejme, neostalo bez odozvy. Námet ma príjemne prekvapil, nacistický motív som naozaj nečakala a čítalo sa mi to super. Tretia poviedka, Tělo, ma z istého uhla pohľadu bavila asi najviac. Partička chalanov, ktorí chcú vidieť mŕtvolu chlapca v ich veku. Aj keď ich správanie mi prišlo občas nezmyselné, tak príbeh a ich putovanie k telu som si naozaj užila. A posledná poviedka, Dýchací metoda, nebola o nič horšia, aj keď v pamäti mi asi dlho neostane. Ale prostredie príbehu, atmosféra, klub pánov, ktorí si rozprávajú príbehy, to sa mi veľmi páčilo. A tento príbeh sa odohráva ešte aj v období Vianoc, aj keď veselé teda neboli. Čítanie všetkých poviedok ma veľmi bavilo, všetky boli napínavé a všetky sa mi veľmi, veľmi páčili.