ako sa mi toho roku veľmi do čítania nechcelo, nakoniec celkom slušný nástrel, do počtu kníh i strán...a rok završujem ozajstnou streľbou. Končím so Simom Häyhäm...(dúfam že skloňuje správne - celý čas som sa bavila rôznymi druhy koncoviek tohoto pre nás netradičného fínskeho priezviska..) Skrátim - syn má rád vojnovú tématiku a Simo na mňa kedysi vykukol, zaujal. Chcela som sa o ňom dozvedieť viac, takže pôvodne knihu dostal a rýchlo prelúskal syn a teraz som sa k nej dostala i ja. Oceňujem bohatú foto dokumentáciu. Zároveň súhlasím s oboma komentármi predomnou - veľa informácií , ba dokonca celé súslovia i state, sa opakovalo. Vari mohol byť ten preklad lepší. Každopádne som sa dozvedela o Simovi, že bol veľmi skromným a vyrovnaným človekom. Okrem vyznamenaní si z vojny odniesol ťažké zranenie, ktoré mu ale nezabránilo žiť po skončení vojny naplneným životom. Venoval sa farmárčeniu a lovu, udržoval kontakty s bávalými spolubojovníkmi. Podľa všetkého sa za celý žvot nemenila zostal stále ten istý chlapec z lesnej farmy. Zároveň nám autor v skratke priblížil priebeh Zimnej vojny, boj o udržanie nezávislosti Fínska. Taktiež sa povenoval výstroji, vývoju pušiek, a priblížil trochu prácu ostreľovača, jeho výcvik... Zhrniem - spracovanie drhne, ale dobrá na začiatok k orientácii v tejto téme a k zoznámeniu sa so Simom..motivácia k dohľadaniu ďalšej literatúry.

Příliš se to nepovedlo.