Uznávam, že je ťažké objaviť pre mňa darček a väčšina ľudí už rezignovala. Vďaka tým, ktorí nerezignovali a skúšajú to ďalej. Mal som teda narodeniny. Dostal som peniaze, aby som si niečo kúpil. Skončil som - kde inde? - v kníhkupectve. Objavil som knihu môjho kamaráta. Na narodeniny som ju prečítal. Je to taká jednohubka na pár hodín. Plus - Tonove spomienky vo mne okamžite naštartovali moje spomienky. Mínus - spomienky sú všeobecne „nedotknuteľná“ sféra. Napriek tomu by sa mal na text niekto pozrieť. Niekto, koho nazývajú zodpovedným redaktorom. Žiaľ, v prípade tohto textu sa to nestalo. V prvom rade - akékoľvek subjektívne spomienky sú zasadené do konkrétnej doby, ktorá má svoje charakteristické znaky. Je jasné, že 9 - 10 ročný chalan nerieši svetovú politiku. Ale ak čmajzne bakelitové gule z nákladného auta, mal by si byť istý, že to nie je PV3S ale Tatra 138 - a to je fakt rozdiel. Ak má v parku rebríkový strom, mal by si byť istý, či je to smrek alebo borovica. Ak žije v zmiešanom mestečku, potom by si mal byť istý, či je tam krčma vendeglő alebo vendeglóó. A ak si nie je istý, mal by nastúpiť zodpovedný redaktor a všetko kriticky čítať, overovať a uvádzať na pravú mieru. V tomto prípade sa to vôbec nestalo. Redaktor sa správal nezodpovedne, čo knihe významne ublížilo. A to som ani nespomenul opakované spomínanie rovnakých situácií, ale nie akoby z iného uhla, len inými - veľmi podobnými slovami. Ďalší úder dostala kniha, ktorej sa nikto nevenoval z jazykovej stránky. Nikto ma nepresvedčí, že tento text prešiel serióznou korektúrou. Napokon, žiadny korektor v tiráži uvedený nie je. Preto som dal knihe len 60 %. Bola by inak fajn a naozaj ma potešilo, že ma naštartovala k vlastnému spomínaniu, ale ľahostajný prístup vydavateľstva jej dal ranu medzi oči. Pre mňa je VSSS už dávnejšie na blackliste, pretože toto nie je prvá zlá skúsenosť s jeho produkciou. A keď si spomeniem, aké výborné knihy tu vychádzali ešte v čase, keď to bolo vydavateľstvo Slovenský spisovateľ... je mi z toho smutno.