Ovocie hnevu je pre mňa ďalším z klenotov klasickej literatúry a právom sa môže pýšiť Pulitzerovou cenou. Hnev podobne ako ovocie rastie a zreje pomaly, ale jeho chuť určite nie je sladká ani príjemná. Je až neuveriteľné, ako je tento príbeh o nádeji či beznádeji jednej obyčajnej viacgeneračnej rodiny, stále aktuálny. Znovu aj v tomto diele obdivujem ako Steinbeck vyprofiloval postavy, ktoré vyznievajú veľmi realistický a dodávajú knihe úžasnú atmosféru doby charakteristickej krutosťou dopadov kapitalistického režimu na niektoré vrstvy obyvateľstva. Knihu zaraďujem do mojej topky najlepších prečítaných kníh.

Čím víc se mi knížka líbí, tím méně toho o ní umím napsat.