"Thorgal 12: Město ztraceného boha" ukazuje, proč je série "Thorgal" tak povedená, proč si našla takovou oblibu a proč dál vycházejí nové díly, i když je již nepíše Jean Van Hamme.

„Nevidím žiadneho Boha. Vidím len starca, ktorý sa za Boha vydáva. Starca, ktorého žiaľ a samota zbavili rozumu a ktorý sa mstí za svoje vyhnanstvo tým, že šíri smrť a skazu.“ Mesto strateného Boha tvorí epický príbeh, rozdelený na štyri diely - Zem Qaa, Tanatlokove oči, Mesto strateného Boha a Medzi zemou a svetlom. Stále dosť dobre nerozumiem, ako je možné, že Thorgal zabudol, kto je. V Dieťati z hviezd mu to ako dospievajúcemu chlapcovi na pyramíde vysvetlil jeho dedko. OK, potom mu následne vymazal pamäť. Takže ťažko povedať, prečo mu všetko povedal a hneď nato mu vymazal spomienky. Ale dobre, prečo nie. Lenže z chronologického hľadiska po Dieťati z hviezd nasleduje Ostrov v ľadových moriach, kde už dospelému Thorgalovi „čarodejnica“ vysvetlila jeho vesmírny pôvod. A pokiaľ viem, žiadnu pamäť mu nevymazala. No a potom nasleduje tento štvordielny príbeh, vrátane Mesta strateného Boha a v ňom Thorgal ZASA nevie, čo je zač. Môže to znieť ako drobnosť, ale v skutočnosti je to chaotická diera, ktorá do inak vynikajúceho a celistvého univerza vnáša zbytočné otázky, ktoré tam nemajú čo robiť. Takisto neviem, ako sa Kriss dostala z Ogotajovho „bludiska“, keď jej jasne povie, že pokiaľ nebude chcieť on, ona sa odtiaľ nikdy nedostane. A čo viem, tak on nechcel. A aj tak sa odtiaľ dostala. Ale dobre teda, prestaňme riešiť logiku a pozrime sa na tento zošit ako na celok. Aký je? Lepší, ako Tanatlokove oči. Úplne chýba Thorgalov syn a sústreďujeme sa výlučne na bojovú družinu, ktorá má zabiť falošného "boha" Ogotaja. Thorgal nie je príliš dôležitá postava. Jasné, všetko sa točí práve a len a len okolo neho, ale tentokrát ide o dosť nevýrazného hrdinu, ktorý väčšinou len postáva v zábere, občas uteká a občas bojuje. Je proste dosť... neviditeľný? Nenazval by som to vyložene záporom, ale je to trochu čudné. Veľmi veľa tomu ale dáva to, čo ma na tejto sérii fascinuje už od detstva – že sa tu chlapčenské fantasy dobrodružstvo mieša s drsnou realitou a keď to najmenej čakáte, príde sci-fi a vy na konci zostanete vyvalení, ako keby vám niekto vychrstol do tváre vedro žeravej vody. Ten nápad o „falošných Bohoch“, ktorí pristáli na Zemi a už z nej nemohli odletieť domov, je famózny, fantastický. 70%