Bellman & Black je vcelku originálne vymyslený román. Páčila sa mi dejová línia zaoberajúca sa životom Williama Bellmana, ktorým sa ako hrubá čierna stuha tiahla smrť – tragické straty a kruté rany osudu. Vychutnala som si tiež autorkinu inšpiráciu havraním plemenom - svoje myšlienky v knihe zhmotnila v podobe krátkych vsuviek. Román by som však nenazvala mysterióznym - snaha o mystifikáciu určitých prvkov deja nebola stopercentne presvedčivá. Tiež mi chýbala hlbšia prepracovanosť niektorých postáv. Navyše, aj napriek všetkému nešťastiu a smrti, ktoré v diele sú, som nepociťovala smútok alebo aspoň náznaky empatie (postavy podľa mňa nepôsobili sugestívne a román bol písaný tak nežne, akoby sa vlastne nič nedialo... Otázku, čo sa smrťou deje a či vôbec niečo, nechám na filozofov). Slovenskému prekladu vytýkam občas kostrbaté vety. Napriek všetkým nedostatkom dávam duu Bellman & Black tri hviezdičky, bolo to zaujímavé a nenáročné čítanie. :-)

Knihu som prečítala veľmi rýchlo, čítala sa mi dobre, autorka má svojský, pekný spôsob reči, teda písania. Čo mi však v románe chýbalo, bol akýkoľvek náznak mysteriózna a tajomna, na ktorý som márne čakala až do konca. William Bellman iba pracuje a buduje, podniká a počíta. Po úmrtí rodiny sa z neho stáva iba akýsi živý stroj, a tak aj príbehu chýba život a dej. Ako by sme čítali návod, ako vybudovať úspešnú firmu, najprv to bola textilka, potom obchodný dom. Určite to nie je román, ktorý vo vás zanechá stopu, a ktorý si zatúžite prečítať ešte raz. Moje očakávania ostali nenaplnené.