Tak jako první díl, tak i tento je hlavně o zábavě. Komických situací je tam nespočet, hlubší myšlenku asi najdeme jen v příběhu Elliotova otce, přesto budu čekat i na zbývající díly.

Maz Evansová vymyslela knižnú sériu, ktorá by mohla medzi Chlapca, ktorý prežil, Bohov Olympu a Hraničiarovho učňa priniesť trochu sviežosti. Minimálne nápad hovoriť o neliečiteľných chorobách, postavení matiek v konzervatívnej spoločnosti, odsúdených otcoch, ktorí majú právo raz za život urobiť chybu a ľutovať ju, ako aj o školskom systéme v tej ktorej krajine, má potenciál osloviť súčasnú skupinu mladých čitateľov, ktorá vo fantastickom žánri hľadá niečo naoko nové. Potenciál ale ostal nevyužitý, a zatiaľ čo prvá časť volala po malej božskej katastrofe len z niektorých strán, pokračovanie prinieslo malý statický tajfún. Ten vás nútil sem-tam niečo preskočiť (pretože dej sa nehýbal), niekedy si nad výjavom šťavnato pofrflať (pretože bol jednoducho pritiahnutý za vlasy), občas knihu odložiť nabok (pretože bolo ťažké toľko nonsensu zniesť naraz) a, čo je najhoršie, všetky postavy si neobľúbiť.