Před pár měsíci jsem na tuhle knihu narazila, ale nevěnovala jsem ji pozornost. Autorce brzy vyjde kniha Búrka, kterou jsem si musela hned předobjednat, což u autorů jejichž tvorbu neznám běžně nedělám, ale ta obálka rozhodla. Je nádherná. A když jsem zjistila, že loni vyšla tato ekniha, hned jsem si ji koupila. Počáteční nenávist, osmiletý věkový rozdíl, nadřízený, který se chová jako debil a originální práce, kterou Olivie dělala. Navíc pohledy obou postav a trocha té erotiky, která byla rozepsána na pár řádcích, ale i tak to bylo žhavé. A i když má kniha jen 120 stran, nechybělo ji nic a byla náramně čtivá. Olivie byla kreativní, přátelská a pracovitá žena. Byla mladá, ale povýšení zvládla na jedničku. Vidno, jak jí její práce naplňovala. Potěšilo mě plno detailů z pracovního prostředí. Max jí své nesympatie dával hodně najevo. Nešetřil ji. Byl dost sprostý. Přesně to začáteční nepřátelství mám v příbězích ráda. Čekala jsem, co za tím vězí. Max se měnil k lepšímu a líbilo se mi, jak zahrnoval Olivii komplimenty a zvyšoval ji sebevědomí. Nevadí mi, když chlap vlivem té jedné osudové ženy zjihne. Beru to. Člověk se zkrátka zamiluje. Nečetla jsem na posledy a mohu jen doporučit.

Nesúď, kým nevieš bolo pre mňa príjemným prekvapením. Haters-to-lovers romantiku mám veľmi rada, tentokrát bola ešte ozvláštnená prostredím záhradných architektov. Pri takýchto príbehoch je pre mňa dôležitý prechod od lásky k nenávisti, ktorý na mňa teraz pôsobil prirodzene. Bolo tu pár chybičiek krásy, ale inak som bola s príbehom spokojná. Obe hlavné postavy majú za sebou náročnú minulosť, s ktorou sa ešte stále nevyrovnali. Sú to úplne protiklady - Oliviu majú všetci radi, šíri okolo seba pozitívnu energiu, je pracovitá, inteligentná a vždy ochotná podať pomocnú ruku. Max je arogantný muž, ktorý nemá problém nakričať na svojich zamestnancov aj pre najmenšie chyby a na získanie projekt použiť všetky páky. Tiež je to známy partyman, u ktorého sa striedajú ženy ako na bežiacom páse. Títo dvaja sa fakt neznášali a na začiatku som si myslela, že sa pozabíjajú. Maxa som mala viackrát chuť poriadne prefackať za to, ako Olivii stále robil napriek. Ona sa však nedala a vždy mu svojou šikovnosťou dokázala vytrieť zrak. Postupne sme spoznali aj Maxovu druhú stránku a mali sme možnosť ho vidieť aj z iného uhla pohľadu. Je pravda, že tento Max mi bol viac sympatický, len škoda, že z neho autorka urobila trochu "cukrík", ja by som mu ponechala trošku viac jeho pôvodnej arogancie. Bavilo ma sledovať, ako sa zbližujú a vyvracajú predsudky, ktoré o sebe navzájom mali. Priznávam, že v druhej polovici mi niekedy príbeh prešiel presladenejší, ale nie až tak, aby som dostala cukrovku. Autorkin štýl sa mi páčil, kniha sa mi čítala dobre. Používa tu celkom dosť nadávok, s ktorými nemám problém, ale v niektorých miestach mi úplne nesedeli (napríklad pri sexuálnych scénach), respektíve neprišlo mi ich použitie prirodzené (v niektorých momentoch mi to pripadalo tak, že daná postava sa chce hrať na "drsňáka", a preto nadáva). Tiež sa mi páčilo, ako autorka dokázala prepojiť príbeh odohrávajúci sa v Amerike so Slovenskom.