"Tohle špatný místo, panééé. Vy šílený nebo co vykračovat tady sám." - Spolu so Sorokinovými Srdciami štyroch asi najšialenejšia kniha akú som kedy čítal, a to sú šialené knihy tak trochu moja špecializácia - Vždy keď si vravíte, že horšie to už byť nemôže, Burroughs pritvrdí - Jeho predošlá a najznámejšia kniha "Nahý obed" - ktorého text je tu často citovaný a, povedal by som, permutovaný (Poznámka:: v skutočnosti však iba obe knihy čerpajú z rovnakého, nevydaného rukopisu) - je oproti "Mašinke" také celkom normálne letné čtivo s pár zvláštnymi časťami - "Mašinka" sú len tie zvláštne časti, rozsekané na slovný prach, zmiešané, "náhodne" vyberané z plsteného klobúku - "Mašinka" vlastne neobsahuje takmer žiaden priamy text (česť výnimkám ako je kapitola "Mayský fígl"), všetko je koláž opakujúcich sa zhlukov slov - to, čím bola v "Obede" ektoplazma zametaná chrchlajúcim starým feťákom v absťákovom ráne, tým je v "Mašinke" rektálny sliz a karbolové mydlo - Mnoho ľudí hovorí, že pri Burroughsovi treba vypnúť mozog a nechať text len tak voľne pôsobiť. Ja s tým nesúhlasím. Odporúčam čítať čo možno najpozornejšie a snažiť sa zapamätať si každé slovo, listovať späť, náhodne otvárať Nahý oběd a hľadať podobnosti. Lebo asi najväčšie potešenie, ktoré táto kniha ponúka, je rozpoznávanie tých opakovaných fráz a slov až po hranicu, kedy sa to už nedá, čitateľ stráca kontrolu, jeho myseľ vypne a začne sa rozpúšťať v slovnom prachu, ktorý je rozprášený na veternej ulici Minraudu.

Tyto povídky jsou velice dobře napsané